Presne šesť týždňov po 7. júni sa začnú v spoločnosti na výrobu hliníka Slovalco, a. s., Žiar nad Hronom spúšťať do skúšobnej prevádzky nové pece. Každý deň by mali začať pracovať dve nové, spolu ich bude 54 na elektrolýzu, čím sa zvýši kapacita hlinikárne o 34-tisíc ton. Dohromady tak bude pracovať v elektrolýze 226 pecí. Zvyšovať výrobu hliníka začali v roku 2001 a celkové investície za tri roky dosiahli približne 80 miliónov dolárov.

V apríli dokončili iný projekt modernizácie výroby. Po dvojročnej príprave sa zvýšil elektrický prúd v peciach elektrolýzy z 230 na terajších 250 kiloampérov, čo umožnilo zvýšiť výrobu o ďalších 10-tisíc ton hliníka.

Obidva projekty zavŕšili v hlinikárni proces modernizácie, čím bude výroba primárneho hliníka vyššia o 40 percent. Podľa generálneho riaditeľa spoločnosti Milana Veselého neplánujú zvýšiť počet pracovníkov, ale ďalej hľadať rezervy a minimalizovať náklady. Aj podľa predstaviteľov nórskeho akcionára je teraz výroba v Slovalcu na excelentnej štandardnej úrovni. Eivind Reiten, prezident firmy NorskHydro, kam patrí i HydroAluminium, považuje súčasné rozšírenie výroby, ako aj činnosť za uplynulých desať rokov existencie Slovalca za veľmi úspešné. S týmito výsledkami sa dá dosiahnuť ziskovosť, dobrý tok peňazí a spoločnosť je podľa neho popredným výrobcom hliníka v Európe.

Dcéra na záchranu

Slovalco, a. s., úspešná dcéra Závodu SNP, vznikla pred desiatimi rokmi na výrobu primárneho hliníka. V polovici tohto obdobia nebolo isté, či sa výstavba hlinikárne niekedy nedokončí a či sa s výrobou hliníka na Slovensku úplne neskončí. Svetový trend nie je totiž stavať hlinikárne vo vnútrozemí a ďaleko od surovín. Väčšinou sú neďaleko mora, blízko lacnej lodnej dopravy a najmä v krajinách tretieho sveta. Ako sa neskôr ukázalo, hlinikáreň priamo v centre Európy má aj svoje výhody, ku

ktorým patrí dostupnosť pre odberateľov a v prípade Slovalca aj flexibilita.

Táto spoločnosť vznikla ako súčasť reštrukturalizácie Závodu SNP, kedysi pýchy socialistického priemyslu. Ešte federálna vláda schválila modernizáciu zastaranej výroby. Vybudovala sa moderná hala a začalo sa spolupracovať s nórskou spoločnosťou NorskHydroAluminium. Nedostatok finančných prostriedkov spôsobil v roku 1992 zastavenie výstavby, ktorá pokračovala až o dva roky neskôr, keď do projektu vstúpila Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) a tiež nórska spoločnosť NorskHydro. To zachránilo celý projekt, pretože finančná injekcia bola spolu 150 miliónov dolárov.

Ako uviedol zástupca EBOR pri nedávnej návšteve v Žiari nad Hronom, Slovalco je dobrým príkladom v strednej Európe, ako riešiť ekologické škody priemyselných závodov. To bol jeden z dôvodov, prečo EBOR vstúpila do projektu Slovalca. Samotná spoločnosť, čiže modernizácia výroby primárneho hliníka, ktorý sa dovtedy vyrábal v ZSNP, bola vlastne ekologickou stavbou.

Nóri know-how, EBOR financie

Od roku 1996 Slovalco začalo vyrábať primárny hliník a splácať úvery. Práve pre finančné vyrovnanie došlo v marci 2001 k zmene akcionárskej štruktúry, kde má väčšinový podiel EBOR a NorskHydro. Využili svoje predkupné právo vyplývajúce zo zmlúv z roku 1994, keď už bola výstavba spoločnosti Slovalco rozbehnutá a zdroje tuzemských bánk na jej dofinancovanie nestačili a zahraničné komerčné banky nechceli po rozpade Česko-Slovenska do projektu vstúpiť.

Obaja pôvodní akcionári teraz vlastnia po 40 percent bežných akcií Slovalca a spolu majú polovicu prioritných akcií. Za majoritu zaplatili spolu 76,5 mil. USD, pričom NorskHydroAluminium podpísal s EBOR zmluvu s opciou, ktorá umožní nórskej spoločnosti získať všetky akcie tejto banky. Má sa tak stať do roku 2006. Hospodárske výsledky spoločnosti Slovalco sú dlhodobo veľmi dobré. Za také považuje aj tohtoročné výsledky generálny riaditeľ

M. Veselý. Zisk pred zdanením za prvý štvrťrok tohto roka je 3,7 mil. USD (179 mil. Sk), čo je síce v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka menej, ale oproti plánu na tento rok už viac. Pokles tržieb v slovenských korunách však výrazne ovplyvnil výrazný pokles kurzu dolára oproti korune. Na budúci rok už s naštartovanou výrobou a úplne dokončenými oboma projektmi modernizácie výroby by chceli vyrobiť 155- až 160-tisíc ton hliníka. Cena tohto kovu by dokonca podľa M. Veselého nemala klesať.