Nečakajte, že s vami bude lekár diskutovať o chorobe, – vysvetľuje čitateľom slovenskú „špecialitu“ Tom Nicholson, šéfredaktor týždenníka Slovak Spectator. Tento postreh je v podstate pomenovaním dlhotrvajúcich problémov v zdravotníckej osvete na Slovensku, ako aj postoja lekárov k pacientom.

V oboch prípadoch sa situácia z roka na rok zlepšuje. Je pravda, že za tým sú najmä skúsenosti a marketingové metodiky zahraničných, ale najmä globálnych farmaceutických firiem a takisto prístup k novým informačným a komunikačným technológiám, akým je najmä internet. Ak sa chcete čokoľvek dozvedieť o probléme, ktorý vás trápi, stačí preklikať niekoľko adries a ste v obraze. Záleží iba na tom, koľko rečí ovládate. Viac informácií o zdravom spôsobe života, o chorobách i liekoch či už na lekársky predpis, alebo voľne predajných totiž nájdete najmä na adresách, ktoré nemajú príponu sk. Mimoriadne informovaný pacient môže byť aj postrachom pre lekára, najmä ak sa dožaduje postupov liečby, ktoré ešte v danej krajine nie sú k dispozícii alebo sú pre finančnú náročnosť nedostupné. Avšak časy, keď sme buď pod tlakom, alebo z lenivosti žili v nevedomosti, sú už preč. Informácie o zdraví a zdravotníctve sú vo svete veľmi populárne, žiadané a najmä čoraz dostupnejšie. K mnohým sa môžeme veľmi jednoducho dostať cez vlastný počítač.

Internetové stránky

Tento fakt zrejme bude akcelerovať aj postupný záujem občanov zvyšovať úroveň zdravotníckych služieb na Slovensku. V poslednom roku, dvoch sa aj na slovenských internetových portáloch (Zoznam, Atlas a Centrum, Szm) objavuje stále viac stránok venovaných jednotlivým zdravotným problémom. Aktivizujú sa nielen farmaceutické firmy, ale aj rôzne pacientské organizácie, ktoré sú zase zväčša sponzorované farmaceutickými firmami. Dôvod je poskytnúť čo najviac informácií o danom probléme a v niektorých prípadoch aj priamo upozorniť na konkrétny prípravok. S tým sú však potom opletačky, najmä ak v snahe poskytnúť čo najviac potrebných a dôležitých informácií, zdroj pozabudne na zákon o reklame.

Zatiaľ sa však na našich webových stránkach objavujú najmä vzdelávacie stránky, ktoré osvetľujú jednotlivý alebo súvisiace zdravotné problémy. Poslednou novinkou je napríklad stránka o depresiách (uzkost.sk), o ochronickej obštrukčnej chorobe pľúc (chochp.sk), ktorá je podľa niektorých prísnych sledovateľov stránok jednou z najlepších, ktorej nemožno vyčítať žiadnu chybičku, pokiaľ ide o propagáciu produktu. Veľmi populárna je stránka fajcenie.sk, prípadne eastma.sk, potencia.sk, úzkosť.sk či spánok.sk. Zväčša je vznik stránky spojený s uvedením istého konkrétneho lieku na trh. Je však dosť kontrolórov a strážcov, ktorí sledujú, či sa daný liek priamo nepropaguje. Navyše, keďže ide o marketingovo „citlivú“ problematiku, mnohé farmaceutické firmy prísne sledujú konkurenciu a neraz podnet na stíhanie ide na dozorný orgán od konkurenčných spoločností.

Informácie iba pre povolaných

Zákon o reklame, ktorý priamo zakazuje propagovať lieky na lekársky predpis, sa dá ľahko obísť, ak sa informácie „skryjú“ za odkaz len pre odborníkov. Otvoriť si však môže dané stránky ktokoľvek. V ostatnom čase sa problém diskutuje v súvislosti so stránkou onaona.sk, ktorá informuje o možnostiach antikoncepcie. A v tejto súvislosti znova prichádza na pretras obmedzená možnosť marketingovej komunikácie farmaceutických výrobcov. Ako propagovať výrobok, ktorý síce predpisuje lekár, ale o jeho používaní sa predovšetkým rozhoduje pacient? A ten má predsa právo porovnávať, vyberať si – v spolupráci s lekárom – ten najlepší a najvhodnejší produkt. V podstate všetky osvetové zdravotnícke stránky v slovenčine sa venujú tým zdravotným problémom, ktoré si pacient môže vyriešiť s pomocou lekára, ale hradiť si ich musí sám. Nie je predsa len zákon o reklame priveľmi prísny?

„Reklama na lieky nie je vo všeobecnosti zakázaná. Zakázané sú iba niektoré typy reklamy, napríklad reklama liekov, ktoré nie sú u nás registrované. Iné typy reklamy sú obmedzené iba pre odbornú verejnosť, napríklad na lieky, ktoré sú hradené z nemocenského poistenia alebo sú viazané na lekársky predpis. Ďalej sú stanovené kritériá, čo má reklama obsahovať. Zákony o reklame vychádzajú z Etických kritérií na reklamu liekov, ktoré pripravila Svetová zdravotnícka organizácia v roku 1988. Na ich podklade vznikla smernica Európskej únie o reklame. Všetky ostatné štáty túto smernicu zakotvili do svojej legislatívy. Naše prevzatie ustanovení smernice nie je dôsledné, čo robí v praxi určité problémy, keďže každý si ho interpretuje po svojom,“ hovorí Pavol Gibala zo Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠUKL).

„Dosť problematické je ustanovenie o zákaze reklamy liekov na lekársky predpis. Reštriktívny výklad zákazu neumožňuje reklamu takýchto liekov ani v odbornej medicínskej tlači, čiže v konečnom dôsledku by na základe tohto zákazu mohol mať pre výrobcov negatívny ekonomický dosah,“ dodáva P. Gibala. Ako možno predávať produkt, ak o ňom nemožno podať informácie?

Vysoké pokuty pre neposlušných

„S dodržiavaním zákonov o reklame majú problémy vo všetkých okolitých krajinách,“ priznáva P. Gibala, ktorý má dozor nad reklamou liekov (podľa zákona o reklame č. 147/2001 Z. z.). Jedine reklama v televízii a v rozhlase je v kompetencii Rady pre vysielanie a retransmisiu (podľa zákona č. 128/2000 Z. z.) existujú však aj samoregulujúce organizácie, akými sú Rada pre reklamu a Slovenská asociácia farmaceutických spoločností orientovaných na výskum a vývoj (SAFS), ktorá má aj vlastný Etický kódex na reklamu.

Keďže výklad zákona nie je jednoznačný, môžeme na jednotlivé produkty natrafiť na internetových stránkach veľmi ľahko, najmä ak je názov podobný názvu produktu. Príkladov je viac a takisto otázok, ako informovať a pritom sa vyhnúť priamo propagácii jedného – zväčša vlastného produktu.

S porušovaním zákona o reklame sa na Slovensku stretávame pomerne často, podľa údajov ŠUKL sa riešia obyčajne jeden až dva nové prípady mesačne. „Je to náročný odborno-právny a administratívny proces, v ktorom nemusíme byť vždy úspešní,“ tvrdí P. Gibala. Prípady riešime buď na podnet zvonku, často konkurencie, alebo tie, ktoré zistíme sami. Neraz však upozorňujeme iné orgány, napríklad políciu, ak natrafíme na reklamu potravinových doplnkov, ktoré sa propagujú ako lieky, alebo propagáciu neregistrovaných alebo dopingových liekov, ktoré sa predávajú mimo distribučnú sieť.

Pokuta pre šíriteľa reklamy môže byť až 2 milióny korún. Ak ide o klamlivú reklamu alebo neprípustnú porovnávaciu reklamu, výška pokuty sa môže zvýšiť až do 5 miliónov korún. Pri reklame v televízii je sankcia 100-tisíc až 5 miliónov korún a v rozhlase 15-tisíc až 1, 5 milióna korún.

Ide o objektívnosť

Diskutuje sa najmä o tom, či webové stránky, ktoré sú síce osvetové, avšak vyskytujú sa na nich logá farmaceutických výrobcov, nie sú obchádzaním zákona o reklame.

„Reklama na internete má byť v súlade s tými istými zákonnými ustanoveniami ako v iných médiách. To viacerí výrobcovia nedodržujú a pridávajú reklamné prvky. Osvetové alebo edukačné akcie na internete či v časopisoch a publikáciách majú jeden veľký problém – objektivitu. Dá sa iba veľmi ťažko predstaviť, že objektivitu zaručí firma, ktorej primárnym cieľom je zvýšiť spotrebu daného lieku. Načo sú pacientovi alebo lekárovi napríklad podrobné údaje o príčinách a diagnóze porúch spánku, keď mu odporučia jeden jediný liek, a to ten, ktorý nie je najideálnejší. Náhodou alebo zámerne sa jeho vlastnosti, najmä nevýhodné, už nespomenú. Objektivitu nezaručia ani osobnosti z lekárskych kruhov, ktoré pre tieto firmy takéto články pripravujú a majú za to zväčša honoráre,“ zdôrazňuje zástupca štátneho dozorného orgánu P. Gibala.

Aké sú hlavné dôvody zákazu reklamy liekov na predpis? „Lieky, ktoré sú na lekársky predpis, majú niektorú z týchto vlastností: sú relatívne nové, a preto nie sú s nimi veľké skúsenosti, na stanovenie diagnózy je potrebné lekárske vyšetrenie, na správnu liečbu treba pacienta buď pravidelne kontrolovať, alebo sú na injekčné podanie. Pacient si teda nemôže sám ani stanoviť diagnózu, ani vybrať liek na základe reklamy. Preto nie je vhodné, aby sa reklama zameriavala na neho. Naopak, reklama môže smerovať na zdravotníckeho pracovníka, lekára alebo farmaceuta. Ale aj ten by si mal uvedomiť rozdiel medzi reklamou a odbornými nezávislými informáciami,“ zdôrazňuje P. Gibala.

Zvyšuje spotrebu?

Nielen u nás, ale aj vo svete sa neustále hovorí o tom, či reklama na lieky áno alebo nie. Najmä ak sú krajiny, kde sú tieto marketingové aktivity povolené.

„Skúsenosti z USA a Nového Zélandu ukázali, že reklama liekov na lekársky predpis určená pacientom opakovane dezinformovala verejnosť a vzrástla ich preskripcia, a tým aj nežiaduce výdavky na lieky. Často sú údaje interpretované tak, aby svedčili o pozitívnom vplyve reklamy na dodržiavanie liečebného režimu pri užívaní liekov, ktorý môže zvýšiť zdravotné prínosy a znížiť plytvanie. Experti, ktorí sa v máji 2002 stretli v talianskom Erice, poukázali na to, že liberalizácia reklamy liekov by mohla mať vážny a negatívny dosah na primeranosť a bezpečnosť užívania liekov. Ak by sa teda liberalizovali zákazy na reklamu na lieky na predpis, kontrolovať a dohliadať na reklamu by mal nezávislý, nekomerčný a široko reprezentatívny, zákonom ustanovený orgán.

Podpora lekárov

„Naši občania sú skutočne veľmi málo informovaní, preto vítame každú možnosť, ktorá napomôže zlepšenie povedomia najmä o zdravom spôsobe života,“ hovorí primár oddelenia neinvazívnej kardiovaskulárnej diagnostiky NsP Ružinov Gabriel Kamenský. O zdravotnícku osvetu sa zväčša starajú len farmaceutické firmy, ktoré majú dokonalé vzory pre edukačné programy. Na podporu si povolávajú lekárov, odborníkov. Juraj Payer, hlavný odborník MZ SR pre endokrinológiu, oceňuje trojročnú spoluprácu s farmaceutickou firmou, ktorá garantuje webovú stránku reduktip.sk.

„Záleží nám na serióznom prístupe firmy k problému, inak by sme s ňou nespolupracovali. Za tie tri roky sme dosiahli dosť významné výsledky, nielen v osvete a informovanosti o obezite ako o zdravotnom a takisto spoločenskom probléme. Spolupráca s farmaceutickou firmou podnietila vznik špecializovaných ambulancií v každom okrese, ale aj odbornej organizácie Liga proti obezite a takisto sa pripravujú prvé obezitologiocké lekárske dni. Vždy do dôsledkov hovoríme o komplexnom manažmente obezity, problém je pertraktovaný ako súbor súvisiacich zásad zmeny spôsobu života a nikdy sa nezdôrazňuje farmaceutický produkt, práve naopak, o tom sa hovorí ako o poslednej možnosti,“ prízvukuje J. Payer.

Podporila stránka reduktip.sk predaj lieku? Podľa slov riaditeľa kardiologickej a obezitologickej sekcie spoločnosti Abbott Laboratories na Slovensku Zsolta Kajtora, „výsledky predaja zodpovedajú reálnym odhadom a finančným možnostiam pacientov“.

Už aj doktorské stránky v slovenčine

Jedna stránka je informovanie laickej verejnosti a druhá informovanie odbornej verejnosti.

Portál gskmed.sk je podľa slov Moniky Horníkovej, generálnej riaditeľky GSK Slovensko, s. r. o., niečo navyše, čo poskytuje globálna firma odborníkom. „Dostupnosť k informáciám je podľa nás veľmi dôležitý a významný faktor nielen pre odborníkov, ale i pacientov. Prístup k informáciám budeme podporovať, a aj musíme, pretože je našou povinnosťou ako výrobcu, prípadne predajcu informovať dôsledne a zodpovedne. Podporujeme aj viacero osvetových stránok a sme príjemne prekvapení značným záujmom verejnosti,“ dodáva M. Horníková. Doktorská stránka je prístupná iba odbornej verejnosti a podľa posledných správ sa už na nej nielen prezentujú dokumenty, odborné články a štúdie o chorobách či využití prípravkov na ich liečenie. Začína sa aj diskusia o tom, čo by malo byť nevyhnutnou súčasťou každého odborného fóra.