Kapitálový trh v trhovej ekonomike by mal organizovať dopyt a ponuku po kapitáli pri zabezpečení objektívnej tvorby cien. Úlohou trhu je taktiež získavanie nového kapitálu prostredníctvom nových emisií ako aj regulácia aktivít účastníkov kapitálového trhu. Kapitálový trh v SR si však neplní svoje základné funkcie a niektoré z funkcií chýbajú vôbec. Uvádza sa v analýze kapitálového trhu vypracovanou Úradom pre finančný trh (ÚFT).

Obrat na trhu s akciami v SR bol v minulom roku prakticky bezvýznamný, keďže obrat v porovnateľnom Dánsku bol 400-krát vyšší ako v SR. Obrat kapitálového trhu v susednom Maďarsku predbehol obrat v SR 55-násobne. Obraz nízkej likvidity ešte viac vynikne v porovnaní podielu anonymných obchodov s akciami na HDP. Slovenská republika s hodnotou podielu 0,027% vykazuje výrazne nízky objem likvidity kapitálového trhu. Hodnota spomínaného ukazovateľa dosiahla v Dánsku 83%, v Poľsku 10% a v Portugalsku 23%. Podľa analýzy z 866 emisií cenných papierov nachádzajúcich sa na parkete Burzy cenných papierov Bratislava (BCPB) sa v 90% obchoduje len veľmi zriedka a možno ich označiť za bezcenné. Obchodovaniu s dlhopismi dominujú štátne dlhopisy. Neštandardnosť slovenského kapitálového trhu podľa ÚFT dokazujú aj vysoké kurzové rozdiely medzi priamymi a anonymnými obchodmi. Tie sa v niektorých prípadoch pohybujú v rozmedzí niekoľko stoviek percent.

Súčasnú stagnáciu slovenského kapitálového trhu podľa UFT objektívne zapríčinili malé rozmery slovenskej ekonomiky a nižšou ekonomickou úrovňou v porovnaní s vyspelými trhovými ekonomikami. Výraznú úlohu zohrala aj absencia tradície kapitálového trhu.

Rozvinutosť kapitálového trhu v SR podstatne poznačilo rozhodnutie o privatizácii podnikovej sféry formou kupónovej metódy ako aj prostredníctvom priamych predajov za symbolické ceny. Dôsledkom kupónovej privatizácie sa dostali na slovenský kapitálový trh stovky emisií privatizovaných spoločností, ktoré v skutočnosti na verejný trh nepatria. Na druhej strane priame predaje za symbolické ceny svojou podstatou zase deformovali trh s investíciami. Predaje majoritných účastí v niektorých podnikoch síce podstatným spôsobom pomohli naplniť verejné rozpočty, ale na domácu tvorbu cien investícií nemali aktuálny dopad. Jeden z najčistejších spôsobov privatizácie predaj cez burzu sa ako významný nástroj na podporu trhu investícií v Slovenskej republike vôbec nepoužil.

Pod súčasný stav kapitálového trhu SR sa podpísal podľa ÚFT aj nedostatočná snaha o vytvorenie silných inštitucionálnych investorov, ktorí v rozvinutej trhovej ekonomike predstavujú rozhodujúcich tvorcov likvidity trhu. Počiatočný rýchly rozvoj podielových fondov v SR sa v druhej polovici deväťdesiatych rokov aj v súvislosti so zablokovaním investičného fondu Sporfond na dlhý čas zastavil. Neskôr, v súvislosti s postupným poklesom úrokov v bankách, začali aj individuálni investori hľadať alternatívne investičné príležitosti. Vzhľadom na predchádzajúci vývoj kolektívneho investovania na Slovensku sa podielové fondy pôsobiace na trhu stretávajú s nedôverou investorov a objem investícií v nich je na úrovni približne 4,5 mld. Sk. Oveľa viac prostriedkov podľa ÚFT smeruje do pochybných nebankových subjektov, kde objem vkladov dosiahol približne 12 mld. Sk

Stagnáciu kapitálového trhu podľa analýzy ÚFT výrazne zapríčinili aj účelové a nesystémové zmeny legislatívy kapitálového trhu. Svoju úlohu zohrala aj roztrieštená regulácia jednotlivých finančných inštitúcií.