Dôchodková reforma je nárocný a niekolko rokov trvajúci proces. Dokladá to aj skutocnost, že na Slovensku máme už druhú koncepciu tej istej reformy. Každá diskusia o problémoch dôchodkového zabezpecenia sa zacína a koncí slovami: zmena je nevyhnutná. O koncepcii bývalého ministra Petra Magvašiho sa diskutovalo v parlamente už pred tromi rokmi a poslanci dospeli k vzácnej zhode. Jednoznacne potrebu reformy schválili, len sa potom už k nej pre predvolebné aktivity nevrátili. A takisto aj pre rozpory v zásadných veciach.

Diskusie sa upäli iba na jeden problém a tým bol kapitalizacný pilier dôchodkového poistenia a forma správcovských spolocností. To je však iba vrchol ladovca dôchodkovej reformy, problém je omnoho zložitejší. Dokonca aj tí, co pred volbami vtedajšiu koncepciu kritizovali a mali pripravené nové scenáre, neboli takí rýchli, ako predpokladali.

Zatial len návrh

Tím ministra Ludovíta Kaníka predložil nedávno koncepciu reformy dôchodkového zabezpecenia do vlády SR a coskoro ju bude prerokúvat aj parlament.

Ide znova iba o koncepciu. Už v predkladacej správe sa tím autorov vopred bráni a ospravedlnuje, že koncepcia nemá ambície špecifikovat všetky potrebné opatrenia pre reformy a nie je ani vycerpávajúcim a obsažným podkladom na reformu. Práca v odborných skupinách pokracuje a všetky opatrenia a potrebné podklady na zacatie reformy by mali byt k dispozícii v prvom polroku 2003, aby sa nový systém mohol spustit od januára roku 2004.

V koncepcii reformy sa teda dozvedáme známe fakty – východiskovú situáciu, ktorá vedie k tejto rozsiahlej zmene v sociálnej politike. Analýza zásadných problémov priebežného systému dôchodkového zabezpecenia je už niekolko rokov podnetom na rýchlu a úcinnú reformu. Aj minister L. Kaník casto používa nevyhnutnost reformy ako štít, ktorým sa bráni pred nepríjemnými otázkami zo súcasnej sociálnej politiky. „Potrebujeme zásadné systémové zmeny,“ vravieva, pricom nezabudne zdôraznit existenciu vlastníckych práv v dôchodkovom systéme. Ako nový moment sa už spomína aj motivácia obcanov pracovat a prispievat na svoj vlastný dôchodok.

Iné prístupy

Aký je rozdiel medzi Kaníkovou a Magvašiho koncepciou? Novinkou v Kaníkovej koncepcii je, že prvý, priebežný pilier v modeli dôchodkového systému by už nemal byt pre budúcich dôchodcov primeranou náhradou príjmu, ako je to doteraz.

Prvý pilier by sa mal zmenit na poskytovanie definovaného štandardného dôchodku, ktorý nebude závisiet od výšky odvedených príspevkov, ciže bude to plne solidárny pilier a bude iba ochranou pred chudobou. Tí, ktorí budú „zabezpecovaní“ cez prvý pilier, budú mat dôchodok podla toho, kolko rokov prispievali do Sociálnej poistovne, alebo podla toho, kolko financných prostriedkov odvádzali. Zatial neexistuje jednoznacný a definitívny názor na prvý pilier. Aj koncepcia uvádza dva pohlady, zostáva iba podmienka, že výška dôchodku nezávisí od výšky odvedených prostriedkov. Toto je aj jeden z najdôležitejších rozdielov medzi Kaníkovou a Magvašiho reformou.

Pritom podla L. Kaníka P. Magvaši vo svojej koncepcii uvažoval o zachovaní priebežného systému financovania – ciže toho súcasného – v rámci prvého piliera, ale opomenul existenciu významu vlastníckych práv pre stabilitu systému, ako aj otázky súvisiace s mobilitou a migráciou pracovnej sily. Takisto sa v minulej koncepcii neuvažovalo o tom, ako by sa riešili prípady, ked sa obcania vyhýbajú plateniu odvodov do Sociálnej poistovne.

„Problém slovenského dôchodkového systému spocíva nielen v rozsahu a dominancii priebežného financovania, ale predovšetkým v samotnom charaktere priebežného spôsobu financovania. Ten nemôžeme udržat ako taký,“ uvádza sa v koncepcii MPSVR SR.

Trojpilierový model

Nový reformovaný dôchodkový systém predstavuje

L. Kaník ako trojpilierový model, ktorý zohladnuje potreby modernej sociálnej politiky štátu.

Tri piliere delí na solidárny, sporivý a dobrovolný. V bývalej koncepcii to boli piliere priebežný, kapitalizacný a dobrovolný. Slová ako solidarita a zásluhovost zostali, takisto dobrovolnost.

Prvý pilier je urcený pre tých obcanov, ktorí budú dostávat tzv. paušálny dôchodok, a to v závislosti od poctu odpracovaných rokov. Tento verejný a solidárny systém bude urcený len pre tých, ktorí si nebudú alebo nedokážu šetrit na osobný úcet. Solidarita sa bude v rámci dôchodkového systému týkat iba tohto prvého piliera.

V druhom pilieri bude mat prím vlastná zainteresovanost poistencov. Dlhodobým cielom reformy je dosiahnut stav, ked sa budú obcania starat o svoj dôchodok sami, a to cez dobrovolné formy dôchodkového sporenia a poistenia. Predpokladá sa, že povinný príspevok bude desat percent z príjmu obcana. Dnes zamestnávatelia spolu so zamestnancami odvádzajú do Sociálnej poistovne 28 percent. Percentá nebudú klesat tak rýchlo, ako by si obcania želali. V prvých rokoch reformy to bude maximálne o dve až tri percentá. Takže s nižšími odvodmi nemožno rátat, najmä nie pri „nábehu“ reformy, hoci jej predkladatelia z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny argumentujú, že pre zamestnancov bude reforma znamenat okamžité zvýšenie mzdy o desat percent.

Vzhladom na deficit financií v Sociálnej poistovni, ktorý jednoznacne zaprícinuje vysoká nezamestnanost, ako aj súcasný priebežný systém financovania dôchodkov, sa odvody v budúcich rokoch razantne znižovat nebudú. Napokon, mnohí obcania budú musiet prispievat do priebežného i do kapitalizacného piliera.

Naozaj vyšší?

Castým argumentom pre reformy dôchodkového systému je aj úprava výšky dôchodkov.

Ani sporivý ci kapitalizacný druhý pilier nezabezpecí budúcim dôchodcom dvojnásobný dôchodok. Podla Medzinárodnej organizácie práce sa za minimálny dôchodok považuje 40 percent z priemerného príjmu v danej krajine. Ak sa hovorí o tom, že dôchodcovia vo vyspelých krajinách majú vyššie dôchodky, ktoré tvoria až sedemdesiat, prípadne devätdesiat percent z ich predchádzajúceho príjmu, je to skutocnost, ktorá podporuje najmä dobrovolný pilier.

Ani druhý pilier v novom dôchodkovom systéme nezarucí znižovanie veku odchodu do dôchodku. Práve naopak, v prvých rokoch reformy sa jednoznacne bude musiet zvýšit vek odchodu do dôchodku, a to nielen pre ženy, ale aj pre mužov.

Tretí pilier dôchodkovej reformy tvoria dobrovolné doplnkové dôchodkové poistovne, ktoré by mali posilnit dobrovolné pripoistenie. Výška týchto dôchodkov nie je nijako limitovaná, závisí výlucne od toho, aký objem financných prostriedkov obcan investuje do doplnkovej dôchodkovej poistovne.

Základným princípom nového dôchodkového systému a novej koncepcie je minimálny dávkovo definovaný priebežný pilier.

Podstatným by mala byt trvalá udržatelnost systému, primeranost výšky dôchodkov, ciže dôchodky by nemali byt závislé od štátneho rozpoctu, ale od toho, ako sa jednotlivec postaví k svojej budúcnosti. V dalekej budúcnosti už štát nebude urcovat vek odchodu do dôchodku; urcí si ho každý sám a rozhodne sa na základe sumy, ktorú si ušetril na osobnom úcte. Dôchodok bude pre starších obcanov náhradou za stratu príjmov, a nie sociálnou dávkou v starobe, ako je to v súcasnosti. Výška dôchodku, náhrady príjmu v starobe, však bude závisiet od toho, kolko a ako dlho si bude sporit.

Princíp zásluhovosti zostáva, prípadne sa definuje rovnako ako v staršej koncepcii – platený budeš podla toho, kolko odvedieš na vlastný úcet. Výška povinného príspevku je a bude urcená. Dalšou novinkou v tomto smere je skutocnost, že dôchodok, aspon scasti, bude predmetom dedicstva, ako je to dnes napríklad v doplnkových dôchodkových poistovniach. V sporivom pilieri ci v tej novinke v rámci systému, ktorú charakterizuje nielen osobný úcet poistenca, ale najmä zhodnocovanie jeho príspevkov, je najzávažnejším prvkom bezpecnost.

Bezpecnost financií

Alfou a omegou novej koncepcie bude bezpecnost uložených financných prostriedkov. To sú zároven otázky, ktoré širokú verejnost zaujímajú najviac. V koncepcii sa zatial neriešia konkrétne podmienky, iba predstavy o inštitúciách a zásadách bezpecnosti.

Podla štátneho tajomníka MPSVR SR Michala Horvátha bezpecnost systému bude spocívat v prísnom dohlade nezávislej regulacnej autority. „Bezpecnost bude spocívat takisto na niekolkých pilieroch,“ zdôraznuje M. Horváth. „Samotná správcovská spolocnost bude mat vnútornú kontrolu, autoritatívnou kontrolou bude aj depozitár správcovskej spolocnosti, kedže pôjde o významné banky. Štát bude napokon garantovat vklady v správcovských spolocnostiach, najmä ak bude poistencom ukladat povinnost prispievat na osobný úcet. Poistenec si bude môct vybrat medzi správcovskými spolocnostami a pretože si tieto spolocnosti budú môct na trhu konkurovat, poistencom to umožní prestupovat z jednej poistovne do druhej,“ dodáva M. Horváth.

Podla predstáv predkladatelov koncepcie by centrálny register poistencov mala viest Sociálna poistovna. Dohlad nad bezpecnostou by mali mat nezávislé inštitúcie, a to bud novozriadené, alebo súcasný Úrad pre financný trh.

Novým prístupom je výplata dôchodkov, ktorú by mali zabezpecovat životné poistovne, do ktorých by obcania povinne prispievali, a nie dôchodkové fondy. Dôchodkové správcovské spolocnosti budú mat podla M. Horvátha výlucný, osobitný predmet podnikania – administráciu osobných úctov poistencov.

Toto prerozdelovanie príjmov, výnosov a výplat bude zrejme predmetom mnohých diskusií. Podla tvorcov novej koncepcie reformy budú urcené poplatky za správu financných prostriedkov prísne zákonom limitované. Na jednom poistencovi-sporitelovi sa však predsa len bude podla prvých kritikov reformy „nabalovat“ privela povinných, zákonom stanovených spolocností a každá si bude žiadat svoje percentá za správu a rozdelovanie financných prostriedkov.

Stabilita systému

Reforma sa pripravuje preto, aby bol systém dôchodkového zabezpecenia odolný voci rôznym vplyvom, ako sú napríklad dnes tak casto spomínané demografické problémy spojené s nedostatkom platitelov a nadmierou poberatelov dôchodkov. Takisto trh práce, ktorý neposkytuje dostatok príležitostí pre každého, alebo stav verejných financií, ktoré nemajú dostatocný objem, aby v prípade potreby mohli saturovat systém, a tak dalej.

Pre stabilnost nového dôchodkového systému je najdôležitejšie to, aby ho obcania akceptovali, aby mu verili a aby don prispievali podla možnosti co najdlh-šie a viac ako do priebežného systému. Iba tak bude možné uplatnit princíp zásluhovosti, ciže výška budúcich príspevkov v starobe bude závisiet od výšky zaplatených príspevkov do dôchodkového fondu.

Vlastnícke práva chápe koncepcia ako možnost dedit prostriedky akumulované na osobnom úcte zomretého platitela. To dnes nie je možné. Ide o prvok prevzatý z doplnkového dôchodkového poistenia. Za stabilný sa v budúcom systéme sociálneho poistenia bude považovat aj fakt, že prostriedky nebude možné redistribuovat v takom množstve ako doposial. Ciže z penazí iných nebudú tažit tie skupiny obyvatelstva, ktoré neprispievali do systému, a tí, ktorí prispievali viac, budú zo systému aj viac dostávat.

Na rozdiel od súcasnosti nebude dobrovolný systém stát a padat iba na doplnkových dôchodkových poistovniach. Do dobrovolného, tretieho piliera budú po reforme patrit aj iné produkty na financnom trhu. Považuje sa za ne najmä životné poistenie, vymedzený bude okruh sporenia v bankách, ako aj vybrané produkty kolektívneho investovania. Pôjde najmä o rovnaké danové výhody pre všetky produkty, ktoré budú patrit pod „dáždnik“ dobrovolnosti.

V budúcnosti by sa preto aj v legislatíve upravujúcej cinnost doplnkových dôchodkových poistovní mali urobit zásadné zmeny, ktoré by umožnili vstup do doplnkového poistenia všetkým obcanom, ktorí o to majú záujem, a zároven by im garantovali bezpecnost a ochranu ich investícií.

Výnosy, aj o tie ide

Sporivý alebo kapitalizacný pilier je aj o výnosoch. Suma, o ktorú bude každý mesiac rást osobný úcet každého poistenca, sa môže zvýšit, iba ak bude bezpecne a zároven výhodne investovaná. Správcovia fondov – jeden správca môže obhospodarovat podla návrhu koncepcie viacero fondov – budú môct s financnými prostriedkami obchodovat na kapitálovom trhu, a to podla predpísaných limitov na obchodovanie s cennými papiermi, teritoriálne a pod. Koncepcia zatial neuvádza presné podmienky obchodovania s financnými prostriedkami.

„Prezentujeme koncepciu reformy, a nie princípy akumulovania prostriedkov na osobných úctoch,“ reagoval minister L. Kaník na zvedavé otázky z oblasti investícií na kapitálovom trhu.

Predkladatelia reformy však jednoznacne deklarujú, že samotný akt spustenia reformy povzbudí spiaci kapitálový trh na Slovensku, ale i to, že ak chceme íst do Európy, musíme dokázat diverzifikovat tak teritoriálne, ako aj štrukturálne investície. Spomína sa už aj možnost investovat úspory obcanov do cenných papierov emitovaných súkromnými spolocnostami, co je novinkou oproti súcasným možnostiam napríklad doplnkových dôchodkových poistovní. Investície dôchodkových fondov však budú limitované, aby sa poistila ich bezpecnost.

Dôchodkové správcovské spolocnosti budú zrejme predmetom najväcších diskusií v rámci novej koncepcie reformy sociálneho zabezpecenia. Povinné starobné dôchodkové sporenie sa zásadne odlišuje od iných produktov financného trhu, a preto sa musia uplatnit iné, predovšetkým prísnejšie kritériá na výkon ich cinnosti. Zatial nie sú stanovené kritériá, ktoré musí spolocnost, žiadajúca o licenciu na správu dôchodkov, splnit.

V koncepcii sa spomína iba fakt, že to bude spolocnost, ktorá musí doložit transparentnost vlastníckych vztahov, bezúhonnost fyzických osôb v štatutárnych orgánoch spolocnosti, profesionálne a vecné zázemia, ale aj skúsenosti a výsledky podnikania na financnom trhu.

Vzhladom na to, že spolocnost bude musiet preukázat prax zamestnancov v oblasti financného trhu, nie sú budúci zamestnanci a majitelia spolocností až takí necitatelní. „Urcite to budú môct byt aj tí, ktorí mali v minulosti tú smolu, že sa so mnou stretli,“ zdôraznil L. Kaník, ked sa novinári zaujímali, kto všetko má šancu získat licenciu. Myslel tým svojich známych, ktorí prednedávnom získali licenciu na prevádzkovanie doplnkovej dôchodkovej poistovne.

Podla návrhu sa garancie v systéme dôchodkového poistenia budú vztahovat na defraudáciu alebo neobozretné zaobchádzanie s príspevkami poistencov. Štát nebude garantovat výnosy správcov. V prípade krachu alebo zániku správcovskej spolocnosti prejdú poistenci do iných spolocností a štát bude zarucovat výplatu ich dôchodkov, a to vo výške najmenej 90 percent.

Koncepcia nerieši problém nemocenského a úrazového poistenia, ktoré dnes tvoria súcast sociálnej politiky.

Koncepcia nerieši ani to, ktorým vekovým kategóriám je vlastne reforma urcená. Zatial sú podla slov L. Kaníka dve alternatívy: Podla jednej z nich môže do nového systému vstúpit každý, prípadne obcania, ktorí neprekrocili 35 rokov veku, prejdú do sporivého piliera povinne, obcania od 35 do 55 rokov veku majú možnost dobrovolne sa rozhodnút pre sporivý, kapitalizacný pilier. Obcania nad 55 rokov povinne zostanú v priebežnom systéme, pretože by si už dost nenašetrili. Zároven sa však obcanom, ktorí doteraz dlhé roky prispievali do priebežného systému, slubuje, že vstúpia do druhého piliera nie s cistým štítom ale s istou sumou – podla toho, kolko rokov prispievali na dôchodky svojich rodicov. Od tejto sumy sa iste bude odvíjat ochota obcanov verit novému systému sporenia na dôchodok.

Legislatívny rámec na reformu by mal byt podla casového harmonogramu hotový do konca roku 2003, aby sa obcania už v januári roku 2004 mohli rozhodovat pre tú- -ktorú správcovskú spolocnost.

Východiská pre nový systém

1. pilier – solidárny

Zabezpecuje základný štandard a ochranu pred chudobou.

2. pilier – sporenie

Je definovaný a financovaný cez príspevky na osobné úcty poistencov

3. pilier – dobrovolný

Dobrovolné formy príspevkov do doplnkových a životných poistovní

Princípy reformy

Sloboda volby pre okruh osôb medzi súcasným a budúcim dôchodkovým systémom

Povinné pre všetkých mladých a zacínajúcich zamestnancov

Uznávanie nárokov vzniknutých do zaciatku reformy

Fiškálna udržatelnost systému

Zachovanie súcasnej úrovne dôchodkového zabezpecenia

Efektívna správa a eliminovanie rizík

Regulácia dôchodkových inštitúcií