Nielen prieskumy verejnej mienky, ale aj čoraz lepšie štatistické údaje hovoria jasne – nezamestnanosť po dlhých rokoch prestáva byť jedným z najväčších problémov tejto krajiny. Najaktuálnejšie údaje Národného úradu práce hovoria o tom, že v septembri poklesla miera evidovanej nezamestnanosti pod 14 percent, čo je najnižší údaj za posledných šesť rokov.

Dobré správy v podobe prekvapivo prudkého poklesu evidovanej miery nezamestnanosti začali prichádzať na jar tohto roka. Po každom ohlásenom znížení počtu ľudí evidovaných na úradoch práce sa zdalo, že ďalší pokles už takmer nie je možný. Ozývali sa aj hlasy, že zlepšovanie štatistík je iba krátkodobým javom, ktorý spôsobili nedávne zmeny v sociálnych zákonoch, predovšetkým sprísnenie podmienok na zotrvanie v evidencii a na vyplácanie podpory. Lenže pozitívna zmena má hlbšie korene. Napríklad len v septembri odišlo z evidencie 42-tisíc ľudí, z ktorých až dve tretiny preto, že si našli prácu. Naopak, pre takzvanú „nespoluprácu“ muselo evidenciu úradov práce opustiť len 5-tisíc ľudí. Debata o príčinách poklesu nezamestnanosti je veľmi zaujímavá, podsúvanie akejsi menejcennosti vplyvu „administratívnych“ opatrení je však úplne scestné: Aj keby znižovanie nezamestnanosti spôsobovali výhradne zmeny, ktoré sťažujú zneužívanie systému a motivujú ľudí hľadať si prácu, kvalitu dobrých správ by to nijako neznižovalo.

Samozrejme, za tvorbu nových pracovných príležitostí nie je zodpovedná vláda, ale najmä súkromný sektor, ktorému sa v poslednom období dobre darí. Na tomto fakte však už vláda – predovšetkým ministerstvo práce a sociálnych vecí – zásluhu má. Minister Kaník presadil zmeny v zákonníku práce, čím trh práce výrazne spružnil. Odborári a ľavicoví politici by mali spozornieť, pretože nevdojak musia čeliť poznaniu, že väčšia sloboda (nielen) v pracovno-právnych vzťahoch vedie k lepšiemu životu spoločnosti.

Okrem toho sa sprísnil sociálny systém a napríklad donedávna masívne prítomná práca „načierno“ a zároveň poberanie podpory či sociálnych dávok na „prilepšenie“ už dnes vôbec nie je jednoduchá. Pozitívny vplyv majú aj ďalšie zmeny zákonov, ktoré ľudí motivujú zostávať v sociálnom systéme čo najkratšie – dôkazom je skracovanie priemernej dĺžky poberania podpory.

Slovensko je svedkom malého zázraku – ešte nedávno bolo v percente nezamestnaných na čele rebríčka európskych krajín. Nie je dôležité, kto všetko je na tom dnes horšie, dôležité je, že znižovanie nezamestnanosti stojí na zdravých základoch a dnes sa pomaly začíname doťahovať na nedávny objekt našej závisti – susedných Čechov. A ekonómovia predpokladajú, že pozitívne dôsledky sociálnych reforiem sa ešte zďaleka nevyčerpali.

Nech sú teda výhrady ku Kaníkovej penzijnej reforme akokoľvek vážne, za svoju činnosť v sociálnom systéme si ako jeden z mála ministrov po ročnom pôsobení jednoznačne zaslúži uznanie.