Stabilita, maximalizácia výšky dôchodkov a bezpečnosť dôchodkového systému sú podľa ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovíta Kaníka prioritami dôchodkovej reformy. Ako uviedol na utorkovej Konferencii Dôchodková reforma v SR: nový začiatok, dominantami v systéme musia byť sporivý, kapitalizačný princíp a vlastnícke právo. Za jednu z dôležitých výhod minister považuje dedičnosť úspor nakumulovaných v správcovských fondoch.

Systém tiež zahŕňa redistribúciu zdrojov pre ľudí, ktorí nebudú pracovne aktívni a schopní nasporiť dostatok peňazí. Ich príjem by nemal klesnúť pod hranicu 25 % z priemernej mesačnej mzdy. Dôchodok ľudí, ktorí z objektívnych dôvodov nepracovali počas určitého obdobia, bude minimálne 40 % z priemerného príjmu. Pracovne produktívni ľudia by v dôchodkovom veku mali mesačne poberať sumu závisiacu od ich príjmov počas produktívneho obdobia.

Za hlavnú príčinu nevyhnutnosti nového dôchodkového systému považuje Kaník nestabilitu súčasného systému. Podľa jeho slov je jednou z prvotných príčin jeho ohrozenia aj demografický vývoj v SR, ako aj migrácia pracovnej sily a predlžovanie priemerného veku obyvateľstva. V dôchodkovom systéme, ktorý je založený na vyplácaní dôchodkov z odvodov ekonomicky produktívnej vrstvy obyvateľstva, by sa tak stále zvyšoval jeho deficit, tvrdí ďalej Kaník. Do úvahy podľa jeho slov prichádza tiež zvyšovanie veku odchodu do dôchodku.

Generálny riaditeľ sekcie sociálneho poistenia ministerstva práce Ivan Švejna poukázal na možnosť voľby medzi starým a novým systémom po spustení reformy. Občania, ktorí novému systému nebudú dôverovať, môžu podľa jeho slov naďalej využívať dôchodkový systém, ktorý ako platcu dôchodku využíva výhradne verejnoprávnu Sociálnu poisťovňu. Zároveň je však toho názoru, že systém musí byť maximálne bezpečný – regulácia a dohľad nad správcovskými spoločnosťami by sa po skúsenostiach s krachom nebankových subjektov a niektorých bánk mali zvýšiť. Ako zdroj financovania reformy označil Švejna pokračujúci proces privatizácie, z ktorého zatiaľ štát na realizáciu reformy vyčlenil 65 mld. Sk.