Minister práce Ľudovít Kaník odmieta obvinenia predsedu strany Smer Roberta Fica, že zastavením platenia odvodov za vysokoškolákov do Sociálnej poisťovne (SP) vláda SR ďalej dokazuje svoju antisociálnosť. „Niektorých politikov, kvázi právnych expertov, vedú novinové články k bombastickým odhaleniam, ktoré sa však absolútne nezakladajú na pravde,“ vyhlásil minister na dnešnom brífingu.

Nový zákon o sociálnom poistení, v zmysle ktorého už štát za študentov od Nového roka neplatí, a tým sa obdobie strávené na škole neberie do úvahy pri určovaní dôchodku, totiž podľa neho vysokoškolákov na dôchodku nijako neukracuje. V novom systéme, ako vysvetlil, je totiž budúca výška dôchodku závislá predovšetkým od osobného mzdového bodu, ktorý vyjadruje sumu odvedených prostriedkov počas aktívneho života, a menej od počtu poistných rokov. Ak by teda štát zostal pri platení odvodov z minimálnych vymeriavacích základov, ktoré si každoročne politicky stanovoval podľa možností štátneho rozpočtu, spôsobil by tým zníženie osobného bodu počas štúdia, a tým aj budúceho dôchodku študenta.

Nový zákon, ako zdôraznil Kaník, naproti tomu dáva vysokoškolákom šancu uhradiť odvody neplatené počas štúdia spätne, keď sa zamestnajú a budú mať vysoký plat, čím si zabezpečia vyšší dôchodok. „Tieto ušetrené roky môže využiť, keď bude mať 50 alebo 40 rokov, keď jeho príjem bude možno 100 000 Sk mesačne a keď ho môže využiť na doplatenie v omnoho vyššej výške, ako je odvod z minimálnej mzdy a môže si výrazným spôsobom zvýšiť svoj dôchodok,“ zdôraznil Kaník. Zákon však študentom umožňuje platiť si príspevky na starobné a invalidné poistenie a do rezervného fondu SP aj počas štúdia, a to z vymeriavacieho základu aspoň na úrovni aktuálnej minimálnej mzdy, čo teraz predstavuje asi 1 700 Sk mesačne. Ak sa aj človek rozhodne vôbec si odvody nedoplatiť, ako uviedol Kaník, nič sa v zásade nestane, keďže neodvedené príspevky z minimálnej mzdy výšku dôchodku výrazne neovplyvnia. „Malo by to vplyv v jednom jedinom prípade, ak by aj po ukončení vysokoškolského štúdia pracoval človek celý život za minimálnu mzdu,“ skonštatoval.

Tým, že sa do sociálneho systému zaviedla zásluhovosť a odstránila sa maximálna hranica dôchodkovej dávky, budú dôchodky vysokoškolsky vzdelaných ľudí podľa slov ministra po novom až o niekoľko tisíc korún vyššie. Kým absolventi vysokej školy zarábali v roku 2001 v priemere 20 511 Sk, človek so základným vzdelaním „bral“ len necelých 8 300 Sk. „V novom dôchodkovom systéme tak vysokoškolsky vzdelaný občan s počtom 40 odpracovaných rokov dostane približne dvojnásobný dôchodok oproti občanovi so základným vzdelaním a o 50 % vyšší ako občan so stredoškolským vzdelaním,“ uviedol minister.

Tým, že štát od januára už neplatí za študentov na invalidné poistenie, podľa neho nie sú ohrození ani mladí ľudia, ktorí sa stanú invalidmi. „Invaliditu z mladosti vyriešime systémovo v priebehu tohto roka. Zatiaľ sa nič nezmenilo, pokiaľ nie je invalid z mladosti dospelý, je riešený dávkami sociálnej pomoci a po 18. roku je z neho invalidný dôchodca,“ ubezpečil Kaník.

Podľa schváleného zákona o sociálnom poistení platí štát na starobné poistenie už iba za rodičov starajúcich sa o deti do 6 rokov, a to z vymeriavacieho základu na úrovni 60 % priemernej mzdy v danom roku, a za vojakov na základnej službe v objeme 70 % spomínanej sumy. Z rovnakého základu platí aj za matky starajúce sa o postihnuté dieťa do 7 rokov veku. Na poistné za vysokoškolákov dával štát do konca vlaňajška ročne miliardy korún. Dôchodky sa po novom vypočítavajú podľa vzorca, zohľadňujúceho príjem, z ktorého sa počas aktívneho života platilo poistné, ako aj počet poistných rokov.