Vláda v stredu schválila návrh zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií. Podľa neho by banky a pobočky zahraničných bánk pôsobiace na Slovensku mali od začiatku budúceho roka platiť štátu osobitný odvod. Rezort financií predpokladá, že sa za rok vyzbiera zhruba 51 mil. eur, pričom čistý výnos po zohľadnení dane z príjmov by mal predstavovať viac ako 41 mil. eur. Ministerstvo financií navrhlo, aby banky platili odvod z vybraných pasív. Základom pre výpočet dane majú byť pasíva znížené o sumu vlastného imania, ako aj o hodnotu chránených vkladov prijatých na území Slovenska.

Sadzba odvodu za príslušný kalendárny rok je stanovená vo výške 0,2 % zo základu pre výpočet odvodu. Sadzba je v porovnaní s ostatnými členskými štátmi, ktoré odvody aplikujú, vyššia. No potenciálny výnos predstavuje podľa ministerstva iba 7,9 % z celkového minuloročného zisku bankového sektora. Navrhovaná sadzba je preto podľa rezortu financií dostatočne nízka na to, aby sa predišlo možným negatívnym účinkom, predovšetkým preneseniu zvýšených nákladov bánk na ich zákazníkov prostredníctvom zvýšených poplatkov. Navrhuje sa, aby uhradené odvody boli odvádzané na osobitný účet štátnych finančných aktív, čím sa zabezpečí vytvorenie osobitného fondu v súlade s európskou schémou.

Bankári už niekoľkokrát upozorňovali, že na zavedenie špeciálnej dane pre banky neexistuje žiaden ekonomický dôvod. Dokonca sa objavili špekulácie, že by niektoré banky mohli v prípade zavedenia bankovej dane premietnuť tieto náklady na klienta, a to v podobe zmeny úrokových sadzieb z úverov a vkladov. Bankári pritom proti zavedeniu osobitného odvodu argumentujú aj objemom daní, ktoré do rozpočtu odvádzajú. V minulom roku odviedol bankový sektor na priamych a nepriamych daniach do štátneho rozpočtu 266,9 mil. eur. Daň z príjmu tvorila z toho 173,4 mil. eur a na nepriamych daniach odviedli banky 93,5 mil. eur. Tieto peniaze reálne končia v štátnom rozpočte ako použiteľný príjem. A čím je zisk sektora vyšší, tým väčšie dane platia banky do rozpočtu.

Výhrady má aj Inštitút hospodárskej politiky, ktorý nepovažuje zámer rezortu financií za prospešný. Ako uviedol riaditeľ inštitútu František Palko, diskusia o zavedení obdobného bankového odvodu na úrovni Európskej únie ešte nie je ukončená. V tejto otázke existuje len odporúčanie Európskej rady ešte z júna 2010, že by členské štáty mali takýto odvod zaviesť, nie je však žiaden záväzok tak urobiť. Navyše na Slovensku nie je podľa Palka ani aktuálne ponáhľať sa s prijímaním takéhoto rozhodnutia, keďže bankový sektor je vo veľmi dobrej finančnej kondícii. „Zintenzívnené tempo predkladateľa tohto návrhu totiž môže vyvolať dojem, že skutočným cieľom tohto rozhodnutia je posilniť fiškálny rámec rozpočtu verejných financií SR v ďalšom rozpočtovom období,“ dodal Palko. Ak by bol podľa neho oficiálny zámer pre takýto odvod úprimný, stačilo by, aby tento odvod posilnil zdroje existujúceho Fondu ochrany vkladov.

Európska centrálna banka (ECB) odporúča, aby sa jasnejšie odčlenil mimorozpočtový účet vytvorený na držbu výnosov z odvodu od všeobecných rozpočtových zdrojov. Potenciálne použitie výnosov z odvodu na zníženie schodku verejných financií a z dlhodobého hľadiska nevytvorenie účelovo určených fondov na riešenie problémov môže mať podľa banky za následok zvyšovanie závislosti finančného sektora na verejných prostriedkoch, najmä ak opätovne nastanú krízové podmienky, čo by zvýšilo obavy z morálneho hazardu. Podľa ECB je teda potrebné upraviť podrobné pravidlá. Prvoradým účelom fondov na riešenie problémov by malo byť podľa banky zmiernenie účinkov zlyhania bánk na rôzne zúčastnené osoby vrátane zákazníkov, reálne hospodárstvo a platiteľov daní. To konkrétne znamená, že by sa fondy na riešenie problémov nemali používať na žiadnu formu záchrany alebo na zabránenie platobnej neschopnosti bánk.