Východisková pozícia Slovenskej republiky ku kohéznej politike Európskej únie po roku 2020 je založená na postoji, aby aj v budúcom programovom období predstavovala ten istý objem prostriedkov v porovnaní k celkovému rozpočtu Európskej únie. Podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu Peter Pellegrini o tom informoval v stredu po rokovaní vlády v súvislosti so schválením návrhu východiskovej pozície SR k politike súdržnosti EÚ po roku 2020. Zámerom kohéznej politiky je znižovanie regionálnych rozdielov v záujme vyváženého hospodárskeho, sociálneho a regionálneho rozvoja.

„Vychádzame z toho, aby aj po roku 2020 európske peniaze v rámci kohéznej politiky predstavovali 33 % celkového rozpočtu EÚ tak, ako je tomu teraz. Nechceme, aby kohézna politika bola politikou riešenia núdzových situácií. Preferujeme postoj, aby EÚ na nepredvídateľné udalosti alebo na nové výzvy nehľadala pohodlne prostriedky len tým, že škrtá obálku kohéznej politiky jednotlivým členským krajinám, ale aby sa pozerala na rozpočet EÚ ako celok,“ povedal Pellegrini.

Očakáva sa, že po odchode Veľkej Británie z EÚ bude jej celkový rozpočet nižší, no SR chce zachovanie súčasného podielu 33 % prostriedkov určených na podporu menej rozvinutých regiónov EÚ. Pokiaľ ide o možnú spoločnú pozíciu krajín V4 v spojitosti s brexitom a možným zvýšením platieb do rozpočtu EÚ, tieto diskusie sa podľa vicepremiéra ešte len začnú. „Táto východisková pozícia je totožná, respektíve veľmi podobná postoju krajín V4, dokonca krajín V4 plus 4, všetkých ôsmich čisto prijímateľských krajín,“ uviedol Pellegrini. (Ide o členské krajiny, ktoré z rozpočtu EÚ viac dostávajú, ako doňho prispievajú – pozn. red). „Otázka bude, či EÚ bude vedieť výpadok brexitu nahradiť dodatočnými zdrojmi alebo nie,“ dodal Pellegrini.

Z materiálu, ktorý na vláde predložil Pellegrini, vyplýva, že SR presadzuje zachovanie silnej pozície politiky súdržnosti v budúcom viacročnom finančnom rámci EÚ po roku 2020, vrátane udržania jej percentuálneho pomeru na čo najvyššej úrovni na celkovom rozpočte EÚ, ako hlavnej investičnej politiky EÚ na podporu rastu a zamestnanosti. „Pri dosahovaní hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti EÚ je potrebné venovať väčšiu pozornosť meniacej sa situácii jednotlivých regiónov EÚ, využívajúc ich rozmanitosť a danosti v prospech dosiahnutia ich konkurenčnej výhody. SR preto presadzuje zachovanie strategickej stability politiky súdržnosti po roku 2020,“ uviedol úrad vicepremiéra v dokumente.

SR je zároveň za zachovanie súčasnej miery maximálnej výšky spolufinancovania pomoci z fondov EÚ a podporuje, aby pri projektoch financovaných zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu EÚ bola daň z pridanej hodnoty naďalej oprávneným výdavkom v prípadoch, keď je DPH nevratná podľa vnútroštátnych právnych predpisov. Budúce programové obdobie by podľa SR malo byť naďalej sedemročné, ako v súčasnosti, teda na roky 2021 – 2027, vrátane zachovania pravidla n + 3. Prostriedky určené na príslušný rok by tak mohli byť vyčerpané v nasledujúcich troch rokoch.