Hoci rozpočet sa v minulom roku vyvíjal lepšie, ako sa pôvodne očakávalo, kabinet Roberta Fica avizuje jemné zmiernenie svojich konsolidačných plánov oproti schválenému rozpočtu verejnej správy v nasledujúcich rokoch. Podľa v stredu schváleného Programu stability na roky 2017 až 2020, ktorý vláda posiela na posúdenie Európskej komisii, síce zostáva v platnosti tohtoročný rozpočtovaný schodok verejnej správy na úrovni 1,29 % hrubého domáceho produktu (HDP), pre rok 2018 však nateraz avizuje vláda cieľ schodku na úrovni 0,5 % HDP, oproti pôvodnému plánu 0,44 % HDP.

Zároveň sa už nepočíta ani s minimálnym prebytkom na úrovni 0,16 % HDP v roku 2019, ale rozpočet by mal byť vyrovnaný, rovnako ako v roku 2020. „Revízia fiškálnych cieľov v rokoch 2018 a 2019 a stanovenie nového rozpočtového cieľa pre rok 2020 je v súlade s fiškálnymi pravidlami Paktu stability a rastu. Takto stanovené hodnoty schodkov, zodpovedajú požadovanému tempu medziročnej štrukturálnej konsolidácie podľa preventívnej časti Paktu stability a rastu. Zároveň, budú už v roku 2018 viesť k dosiahnutiu štrukturálne vyrovnaného rozpočtu,“ komentuje v materiáli avizované zmeny ministerstvo financií.

Schválený rozpočtový cieľ v roku 2017 vo výške 1,29 % HDP zostáva podľa rezortu financií zachovaný. Aktuálne to dokonca vyzerá, že schodok by na konci roka mohol byť o niečo nižší. „Odhad deficitu verejnej správy na základe očakávanej skutočnosti sa aktuálne pohybuje na úrovni 1,24 % HDP,“ píše sa v Programe stability.

Aktualizácia daňovej prognózy predpokladá podľa materiálu pozitívny vplyv v prípade odvodov, dane sa v úhrne nemenia. Očakávaná skutočnosť predpokladá vyššie príjmy z dividend štátu, úspory na výdavkoch spojených s obsluhou štátneho dlhu, ako aj odvodom do rozpočtu Európskej únie, či korekcie k eurofondom. „Riziká aktuálneho odhadu očakávanej skutočnosti sú vyvážené,“ dodáva ministerstvo. Od tohto roku by pritom Slovenskom malo dosahovať primárny prebytok v hospodárení verejnej správy, teda pozitívne hospodárenie po odpočítaní úrokových nákladov.

Hrubý dlh verejnej správy sa bude podľa projekcie vlády naďalej znižovať. Z vlaňajších 51,9 % HDP by mal na konci roku 2020 hrubý dlh klesnúť na 46 % HDP a mal by sa tak dostať mimo sankčných pásiem ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. „V roku 2017 sa aj napriek solídnemu rastu HDP neočakáva výraznejší pokles dlhu z dôvodu potreby vyššej hotovosti na refinancovanie štátneho dlhu. Počnúc rokom 2018 sa tempo znižovania podielu dlhu na HDP výrazne zrýchli vzhľadom na predpokladaný rýchlejší rast ekonomiky, oživenie rastu cenovej hladiny a očakávané prebytky primárneho hospodárenia verejnej správy,“ píše ministerstvo financií.

Dopad fiškálnej politiky na hospodárstvo Slovenska by mal byť pritom v nasledujúcom období iba mierny. V roku 2018 je z predpokladaného fiškálneho impulzu 0,5 % HDP voči scenáru nezmenených politík odhadnutý pozitívny vplyv na rast hospodárstva vo výške 0,3 percentuálneho bodu. „Fiškálny priestor je využitý na priority vlády najmä v oblasti kapitálových investícií a kompenzáciách zamestnancov verejnej správy,“ uvádza sa v materiáli. Mierna fiškálna reštrikcia vo výške 0,3 % HDP potrebná na dosiahnutie rozpočtového cieľa v roku 2019 dočasne podľa ministerstva financií spomalí rast ekonomiky približne o 0,2 percentuálneho bodu. Fiškálna politika by mala mať na ekonomiku Slovenska v roku 2020 opäť pozitívny vplyv a zrýchli HDP o 0,2 percentuálneho bodu.