Návrh Ministerstva financií SR na zmeny v zákone o spotrebiteľských úveroch narazil v rámci medzirezortného pripomienkového konania na kritiku. Subjekty vzniesli 192 pripomienok, z toho 68 bolo zásadných. Viaceré zásadné pripomienky vzniesla Asociácia poskytovateľov spotrebiteľských úverov. Pripomienky Slovenskej bankovej asociácie boli skôr technické.

Medzi najzásadnejšie ustanovenia novely zákona patrí povinnosť určiť ukazovateľ schopnosti splácať úver. Banky aj ostatní poskytovatelia musia pred poskytnutím úveru vypočítať ukazovateľ schopnosti splácať úver. „Takže by sa nemalo stať, že úver spoločnosti poskytnú niekomu, kto preukázateľne nemá z čoho splácať. Napríklad ľuďom bez príjmu, prípadne preúverovaným ľuďom a podobne,“ uviedol výkonný riaditeľ portálu Finančný kompas Maroš Ovčarik. Na druhej strane toto opatrenie môže podľa neho vytvoriť skupinu ľudí, ktorí nebudú mať prístup k úverom a môže hroziť, že sa obrátia aj na čierny trh.

Cieľom pripomienok Asociácie poskytovateľov spotrebiteľských úverov je, aby regulácia poskytovania úverov chránila spotrebiteľov pred nekalými praktikami, pred preúverovaním a pred ich zbytočným vylúčením z legálneho trhu do čiernej zóny. „Novela zákona totiž prináša niektoré zmeny a sprísnenia, ktoré vylúčia ďalšie skupiny obyvateľov z legálneho úverového trhu,” povedal výkonný tajomník asociácie Ivan Kahanec. Časť z tých, ktorí si nemôžu legálne požičať, si požičiavajú podľa neho od úžerníkov a mimo zákona. Sprísňovanie legislatívy túto situáciu podľa Kahanca zhorší.

Zákon zároveň ukladá podmienku ukazovateľ schopnosti splácať úver nielen vypočítať pri poskytovaní úveru, ale ho aj pravidelne prehodnocovať. Zákon dokonca definuje, že pri výpočte ukazovateľa schopnosti úver splácať musí byť zohľadnený aj potenciálny nárast úrokových sadzieb v prípade, ak úver nemá fixnú úrokovú sadzbu počas celej splatnosti. Zároveň sa musí zohľadniť aj potenciálny pokles príjmu, ak napríklad človek počas splácania odchádza do dôchodku. „Novela stavia veriteľa do pozície veštca s kryštálovou guľou. Veriteľ totiž nemá ako získať informáciu o tom, či spotrebiteľ plánuje odísť do dôchodku počas splácania úveru, kedy tak plánuje urobiť, aká bude výška jeho budúceho dôchodku a podobne,” poznamenal Kahanec.

Z novely vyplýva, že do výdavkov spotrebiteľa bude veriteľ musieť započítať aj náklady osôb, voči ktorým má vyživovaciu povinnosť a to bez ohľadu na to, či majú príjem a aká je jeho výška. „Tieto náklady majú byť navyše zvýšené o 20 % rozdielu medzi príjmami a týmito nákladmi. To by znamenalo, že otec štvorčlennej rodiny s čistým príjmom nižším ako 508 eur by si nemohol zobrať pôžičku vôbec. Novela zákona sa totiž vôbec nevysporiadala s tým, že manželia majú voči sebe navzájom vyživovaciu povinnosť a ani s tým, že partner alebo partnerka žiadateľa môže mať príjem a byť sebestačná,“ upozorňuje Kahanec.

Zákon zároveň presne definuje, že spotrebiteľské úvery môže poskytovať len spoločnosť s povolením, resp. licenciou. V opačnom prípade sa úver považuje za bezúročný. Podstatnou zmenou podľa Ovčarika je, že tieto opatrenia platia nielen pre nové úvery, ale aj pri refinancovaní, v prípade ak sa úver navyšuje. „Čo sa pri súčasných historicky najnižších úrokových sadzbách deje bežne, že namiesto zníženia mesačnej splátky si ľudia radšej navýšia úver,“ skonštatoval Ovčarik. Aj rezort financií konštatuje, že veritelia často nevyužívali pokles úrokových sadzieb na zníženie splátky úveru, ale spolu s predĺžením splatnosti úveru ho využili na navýšenie objemu dlhu pri rovnakej výške splátky.

Slovensko patrí v rámci EÚ podľa Ovčarika ku krajinám, kde sa domácnosti zadlžujú najrýchlejšie. „Toto tempo zadlžovania určite nie je zdravé, preto opatrenia vnímam skôr pozitívne,“ poznamenal Ovčarik. V praxi sa podľa neho pomerne často deje, že pokiaľ si ľudia berú hypotéky a nemajú našetrené žiadne vlastné zdroje, kombinujú hypotéky so spotrebiteľskými úvermi. „Takto ľudia aj banky riešia situáciu, kedy nemôžu poskytovať a čerpať stopercentné hypotéky v takej miere, ako v minulosti. Tento zákon to môže do určitej miery obmedziť. Hlavne pri ľuďoch, ktorí sú s príjmami a výdavkami na hrane,“ dodal Ovčarik.

Ide o iniciatívny materiál po dohode s Národnou bankou Slovenska. Tá síce v roku 2014 vydala odporúčania k rizikám spojeným s vývojom na trhu retailových úverov, ale nemajú záväzný charakter a nie je možné za porušovanie uplatniť napríklad pokuty. Viaceré opatrenia sú už aplikované aj v zákone o úveroch na bývanie. Takže ich zavedením aj do zákona o spotrebiteľských úveroch sa má dosiahnuť, aby sa neobchádzal jeden zákon druhým. „Považujeme za správne, že rovnaké pravidlá budú platiť pre všetkých poskytovateľov spotrebiteľských úverov. Naše pripomienky mali väčšinou technický charakter s cieľom dotiahnuť detaily,“ povedala hovorkyňa bankovej asociácie Zuzana Murcko.