Argentína sa zmieta v chaose. Päť prezidentov za dva týždne – to je rekord, ktorý nemá obdobu ani v juhoamerických pomeroch, kde sa tak často stávajú demokratické režimy obeťou vojenských prevratov.

Pri nepokojoch pred Vianocami, ktoré vyvolal dopad štátneho bankrotu na široké masy ľudí zaplavujúcich ulice a lúpiacich obchody, prišlo o život 28 osôb. Medzinárodní veritelia Argentíny, ktorí uvidia už len časť pôžičiek poskytnutých tejto krajine, mali veľmi nepokojný koniec roka a v sídle Medzinárodného menového fondu (MMF) vo Washingtone sviatočnú pohodu narúšali krízové porady.

Ako sa situácia v Argentíne mohla natoľko vymknúť z rúk, je pre mnohých nepochopiteľné. Na ploche, ktorá sa rovná takmer veľkosti Indie žije len 36 miliónov ľudí a úrodná pôda poskytuje takmer neohraničené možnosti pre poľnohospodárstvo. Krajina sa však vyznačuje aj veľkým nerastným bohatstvom a dokonca aj náleziskami ropy. Ešte v štyridsiatych rokoch minulého storočia posielali Argentínčania do občianskou vojnou pustošeného Španielska balíčky s potravinami. Do Argentíny utekali tisíce v Európe prenasledovaných ľudí – najprv židia a neskôr aj nacisti. Argentína patrila ešte v polovici 20. storočia k najbohatším krajinám sveta a príjem na jedného obyvateľa bol takmer dvojnásobkom príjmu Japonca. Ešte stále má Argentína najširšiu strednú vrstvu zo všetkých latinskoamerických krajín.

O polstoročia neskôr je všetko preč. Argentína síce dokázala prejsť od neblahej vojenskej diktatúry k demokracii, v osemdesiatych rokoch sa však dostala do obdobia kríz, keď inflácia dosahovala až 5000 percent. Potom sa zdalo všetko na dobrej ceste, hospodárstvo akoby sa skonsolidovalo, ale bol to klamlivý dojem. Analytici poukazujú na to, že k prepadu významnou mierou prispel koristnícky prístup politicko-hospodárskych elít, ktoré sa na štát pozerali ako na samoobsluhu, v ktorej netreba platiť. Podľa odhadov sa každoročne strácalo z verejných rozpočtov v súkromných vreckách v prepočte 700 miliónov eúr a krajinu začala rozožierať aj rakovina korupcie, ktorá dosiahla takmer ruských rozmerov.

Zásadnú otázku, či súčasná kríza v Argentíne, kedysi považovanej za ukážkový príklad hospodárskej reformy požehnanej Washingtonom, nevypovedá o tom, že nastupujúce ekonomiky nedokážu fungovať na medzinárodných finančných trhoch, si vo svojom komentári položil v minulých dňoch aj vplyvný britský hospodársky denník Financial Times. Decembrovú krízu vlastne odštartovalo odmietnutie MMF poskytnúť Argentíne ďalšiu pôžičku vo výške jednej miliardy dolárov, čo odštartovalo problémy s nedostatkom hotovosti v bankách. Následoval nápor klientov na banky, obmedzenie možnosti výberu hotovosti na tisíc dolárov denne a nešťastie bolo hotové.Argentínska kríza podľa týchto novín jasne poukázala na nedostatky medzinárodného finančného systému, ako aj na potrebu akéhosi právne vynútiteľného obdobia pre stabilizáciu dlhov, ktoré by umožnilo zadĺženým krajinám vyriešiť svoju platobnú neschopnosť.

Ďalšou zásadnou otázku, ktorú si Financial Times kladú, je to, že nakoľko výhodné je pre rozvojové štáty otvoriť svoje ekonomiky vplyvu medzinárodných kapitálových trhov. Politika otvárania ekonomík prebiehala v 90. rokoch podľa usmerňovania amerického ministerstva financií a Medzinárodného menového fondu. Argentína „vďačí“ veľkou mierou za súčasnú krízu situácii na trhu s obligáciami, píšu Financial Times a dodávajú, že v prípade neschopnosti splácať dlhy sa vlastníci cenných papierov len ťažko zhodnú na tom, ako túto situáciu riešiť. Noviny na druhej strane poukazujú na príklad Chile, krajiny s lepšie riadeným hospodárstvom, a preto i s vyšším investičným ocenením, ktorá so svojím kapitálovým kontom nakladala

opatrnejšie.