Ožívajúce americké hospodárstvo je totiž Kerryho nočnou morou. Senátor John Kerry sa však nevzdáva. Kritizuje a bojuje. A z jeho ekonomických nápadov je cítiť poriadnu dávku populizmu.

Predstavte si takúto fiktívnu situáciu: významná americká automobilka sa rozhodne, že na Slovensku postaví svoju novú továreň. Začne produkovať autá, vyvážať ich na trhy EÚ, Balkánu a Ruska. A tržby, ktoré zinkasuje, zdaní na Slovensku 19-percentnou rovnou daňou. To by malo byť všetko. Ale nebude! Automobilka bude musieť po zaplatení daní na Slovensku zaplatiť ešte ďalšiu 33,25-percentnú daň zo zisku v USA. Táto fikcia sa môže premeniť na skutočnosť, ak sa John Kerry stane 44. prezidentom USA a bude plniť svoj volebný program.

Kerryho daňové plány

John Kerry stavil na sľuby o tvorbe nových pracovných

miest a počas prvého funkčného obdobia ich plánuje vytvoriť desať miliónov. Tento v politike nepochybne zdatný senátor sa pri prezentovaní svojich zámerov zameral na tradičné priemyselné štáty Michigan a Pennsylvániu. Porozumenie pre svoje zámery nachádza najmä v silných štruktúrach odborov, ktoré vždy podporovali Demokratickú stranu. Podľa jeho programu problém zamestnanosti vyrieši, ak americké firmy prestanú lokalizovať svoje výroby v zahraničí a budú podporovať rast produkcie v USA. Podľa súčasných daňových zákonov totiž americké spoločnosti, ktoré majú dcérske firmy v zahraničí, nemusia zdaňovať svoj zisk v USA, ak peniaze v zahraničí aj ostanú. Podľa rôznych odhadov je takto mimo USA umiestnených približne 600 miliárd dolárov, na ktoré sa nevzťahuje zdaňovanie podľa americkej legislatívy.

Kerry chce ponúknuť firmám ročné moratórium, počas ktorého reinvestujú svoje peniaze v USA a zaplatia z toho daň 10 percent. Po uplynutí jedného roka by všetky zisky amerických podnikov v zahraničí podliehali rovnakej dani, ako keby firmy podnikali v USA. Za to ponúka satisfakciu v podobe zníženia americkej dane zo zisku z 35 na 33,25 percenta. Šéfovia dotknutých amerických spoločností sa zrejme veľmi nepotešia. Stratu konkurencieschopnosti na medzinárodných trhoch im ťažko môže vynahradiť ani nie dvojpercentná úľava na daniach, ktorú im demokratický kandidát ponúka. Len pre zaujímavosť, americké firmy v zahraničí platia teraz priemerne asi 21-percentnú daň. Koho by ste teda volili, keby ste boli americkým podnikateľom?

Kerry však má pred sebou vidinu dvanástich miliárd dolárov ročne, ktoré si z návratu kapitálu do domoviny sľubuje. Chce nimi kompenzovať straty zo zníženia daní a financovať navýšenie nákladov v iných častiach rozpočtu.

Kerry vymyslel aj ďalšiu ekonomickú novinku – takzvané daňové úľavy pre firmy, ktoré vytvoria nové pracovné miesta. Ale pozor! Budú sa týkať len tých sektorov priemyslu, ktoré štát určí za prioritné. Nastane tým paradoxná situácia: Tempo vytvárania nových pracovných miest určia úradníci vo Washingtone, a nie situácia na trhu, teda dopyt a ponuka. Zamestnávatelia v iných sektoroch budú v nevýhode, pretože ak aj vytvoria pracovné miesta, nijaké daňové úľavy nedostanú. Jednoducho, nebudú štátnou prioritou.

Kerryho kvázireformu daňového systému analytici považujú za nešťastnú, komplikovanú a zle načasovanú. Zhodujú sa v tom, že Kerrymu a koniec koncov aj americkej ekonomike by pomohlo skôr radikálne znížiť dane. Argumentujú celosvetovou daňovou súťažou a nízkymi daňami v mnohých krajinách – v Írsku, Rusku, Estónsku a aj na Slovensku.

Pozoruhodné sú aj ďalšie plány Johna Kerryho. Ako prezident by chcel zrušiť dotácie farmárom, ktorí majú vysoký príjem, teda najmä tým šikovnejším a usilovnejším. Nápady nasmerovať Ameriku na energetickú nezávislosť, zamedziť ukrývanie ziskov v daňových rajoch, zabezpečiť zdravotné poistenie pre každého Američana či znížiť rozpočtový deficit o polovicu znejú fajn. O tom, ako na to, však demokrati mlčia.

Bushove tromfy

Prezident George W. Bush vo svojom ekonomickom programe stavil na to, že hospodárstvo bude rásť a on dokáže voličov presvedčiť, že politika daňových úľav a podpory podnikateľov bola správna. Bush má, zdá sa, dobrý timing, pretože najnovšie čísla o stave ekonomiky podporujú jeho agendu, zatiaľ čo Kerrymu spôsobujú vážny problém.

V druhej polovici roku 2003 rástol americký hrubý domáci produkt rýchlejšie než v ktoromkoľvek šesťmesačnom období od roku 1984, úrokové sadzby sú najnižšie za posledných 45 rokov (1 percento) a dôvera medzi podnikateľmi dosahuje niekoľkoročné maximá. To všetko po 11. septembri, vojne v Iraku, spľasnutí akciovej bubliny a množstve korupčných škandálov veľkých firiem. Bushovi sa dokonca darí úspešne bojovať s nezamestnanosťou, čím vyráža Kerrymu z rúk hádam vôbec najsilnejšiu zbraň.

Doslova šokom pre demokratov bola správa o nových pracovných miestach za marec 2004. Ekonomika ich vytvorila 308-tisíc a od januára tohto roka majú v Spojených štátoch vyše 500-tisíc nových pracovných príležitostí. Ak by vývoj pokračoval takýmto tempom, Bush do konca volebného obdobia vráti Amerike všetky pracovné miesta, o ktoré prišla po začiatku recesie ešte z konca volebného obdobia Clintona, a najmä po teroristických útokoch . Nezamestnanosť v USA je teraz „len“ 5,7 percenta. Oproti minulému roku je to lepšie takmer o jedno percento a Spojené štáty sú stále hlboko pod takmer 9-percentným priemerom Európskej únie. Všetky tieto výsledky sa môžu postarať o pekné volebné preferencie. A keď ešte voliči súčasnému prvému mužovi USA uveria, že zníži rekordný rozpočtový deficit o polovicu, hoci ani on zatiaľ nepovedal, akým spôsobom, v ekonomickej politike jasne vedie.

Čo vymyslí?

Mnohí ekonómovia vôbec nie sú vyhliadkou na Kerryho prezidentstvo nadšení a tvrdia, že s ním hrozí návrat obdobia sedemdesiatych rokov, ktoré bolo pre americkú ekonomiku jedno z najhorších v novodobých dejinách. Vtedajší prezident Jimmy Carter zvýšil dane zo zisku až na 70 percent a dane z dividend takmer na 50 percent. Úrokové sadzby boli 20-percentné a inflácia sa vyšplhala až na 11 percent.

Prezidentovi Bushovi kritici zase vyčítajú, že ekonomicky stimuloval najmä tie sektory, ktoré sú mu priateľsky naklonené. Kritici majú na mysli konkrétne energetický a farmaceutický priemysel.

Dokonalý nie je ani jeden z kandidátov. Ekonomické čísla však nasvedčujú, že John Kerry by sa mal v predvolebnom boji orientovať primárne na iné témy – napríklad na otázku boja proti terorizmu či vojny v Iraku. Lenže aj tu má Kerry veľký problém – hoci je považovaný za vojnového hrdinu z Vietnamskej vojny, v otázkach národnej bezpečnosti Američania dlhodobo preferujú republikánskych kandidátov. Veľa priestoru a ani času už teda Bushovmu vyzývateľovi do novembrových prezidentských volieb neostáva.

Autorka je novinárka,

bývalá moderátorka

ekonomických správ v TA3.