Ako reakciu na hypotekárnu krízu v US a krízu štátneho dlhu v EU, prijali viaceré medzinárodné zoskupenia zmeny v regulácii finančných trhov. Základom bola prevaha administratívnych opatrení, ktoré reagujú na identifikované ťažkosti a fenomény, vybočujúce z všeobecne akceptovanej miery daného javu. Od obchodného modelu financovania poskytovaných úverov, cez neprimerané odmeny špičkových manažérov inštitúcií v ťažkostiach, až po zlyhanie dohliadacích orgánov. Spoločným znakom prístupu je snaha postihnúť jednotlivé nedostatky použitím nástrojov, aplikovaných na všetky regulované subjekty bez ohľadu na konkrétne zlyhanie a inštitúciu. Pritom ešte nedávno bolo všeobecne akceptovaným názorom, že jedným z hlavných nedostatkov prvej modernej regulácie v bankovom sektore bolo používane jedného nástroja, bez ohľadu na špecifické charakteristiky danej inštitúcie a riziková „necitlivosť“. Kľúčom pre prijatie spomínaných opatrení boli dva hlavné faktory. Jednak potreba rýchlo prijať nástroje reagujúce na finančnú krízu a jednak potreba aplikovať prijaté regulačné ohraničenia „cezhranične“, tj. pre viacero štátov a zoskupení naraz. To samozrejme vedie ku viacerým nedostatkom, ktoré môžu výrazne ovplyvniť zamýšľaný efekt prijímaných opatrení.

Ak sa zamyslíme nad tým čo bolo uvedené vyššie, prídeme ku niekoľkým jednoduchým záverom. Pripravovaná regulácia je výsledkom spoločenskej objednávky voličov. Táto spoločenská objednávka vznikla na základe globálnej krízy, ktorej spúšťacím mechanizmom bola hypotekárna kríza, spojená so zvoleným obchodným modelom financovania úverovej expanzie. Navrhované opatrenia, ktoré sú postupne uvádzané do praxe, sú prevažne administratívneho typu a ich prijatiu nepredchádzala ani dôkladná diskusia expertov, ani relevantné analýzy možných dopadov jednotlivých opatrení. Navyše sa používajú nástroje, ktorých primerané uplatňovanie bude vyžadovať vysokú mieru expertných znalostí a „ekonomického citu“ zo stany kompetentných orgánov. Toto všetko nápadne pripomína experiment s reálnou ekonomikou a pokiaľ nebudú nastavené citlivé indikátory reálnych ekonomických dopadov a spätná väzba pre okamžitú nápravu a zmiernenie nepriaznivého vývoja, môže tento pokus skončiť veľmi hlbokou ekonomickou krízou.

Bratislava, august 2012
Lubor Malina

celý dokument