Slovensko musí urobiť všetko preto, aby miliardy z Európskej únie, ktoré dostaneme k dispozícii na obnovenie ekonomiky po pandémii, smerovali do systémových a udržateľných reforiem. Zhodli sa na tom účastníci piatkovej diskusie Nadácie Antona Tunegu. Predseda európskeho parlamentného výboru Tomáš Valášek (Za ľudí) však tvrdí, že najskôr sa budeme musieť vysporiadať s obavou, že ponúkaný balík peňazí nedokážeme vyčerpať, čo vytvára tlak na jednoduché nesystémové míňanie zdrojov.

„Boj o to, či ten balík bude využitý ozaj na transformačné procesy, zďaleka nie je na úrovni vlády vyhratý. Je tu veľmi silná obava, že my to vlastne nevyčerpáme a že to celé prepadne a preto treba investovať do betónu,“ povedal v rámci diskusie Valášek. Za jeho hnutie Za ľudí však tvrdí, že budú v tejto oblasti mimoriadne aktívni a budú tlačiť na to, aby sa minimálne 20 % zo záchranného balíka skutočne využilo na reformy, ktoré nás budú živiť ďalšie desaťročia.

Čo sa týka samotných oblastí, kde by mali zdroje z európskych balíčkov smerovať, existuje medzi odborníkmi zhoda v tom, že ich rok čo rok definuje Európska komisia v rámci európskeho semestra. Pre Slovensko je to kvalita verejnej správy, vzdelávania, vedy, výskumu a inovácií, znižovanie regionálnych rozdielov a zvyšovanie kvality podnikateľského prostredia. Musí však ísť o hlbšie reformy, lebo aj dáta z predchádzajúcich rokov ukazujú postupné zaostávanie Slovenska za ostatnými krajinami únie. „Slovensko malo štrukturálne problémy už pred pandémiou, za poslednú dekádu bolo dobiehanie Európskej únie veľmi pomalé. Zdá sa, že model založený na lacnej pracovnej sile sa vyčerpáva a je potrebné prejsť na niečo s vyššou pridanou hodnotou,“ uviedla Lívia Vašáková zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

V podobnom duchu sa vyjadrujú aj predstavitelia reformných vlád Mikuláša Dzurindu. „Je treba ratovať veľkých, tie naše slávne automobilky, treba ratovať malých, živnostníkov, malé a stredné podniky, ale je mi absolútne jasné už niekoľko rokov, že je treba omnoho viac aj niečo nové,“ tvrdí samotný Dzurinda. Ako doplnil jeho vtedajší podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš, efekt reforiem sa dostaví vtedy, ak sa zmení fungovanie systému ako takého.

Veľmi dôležitou otázkou pri využívaní zdrojov z Európskej únie bude však podľa Mikloša silné líderstvo a prevzatie politickej zodpovednosti za vykonané zmeny, aj keď nebudú ľahké. Z tohto pohľadu by podľa neho mohol nastať problém na premiérskom poste. „Cítim, že v dnešnej vláde je problém mikromanažmentu zo strany predsedu vlády,“ povedal s tým, že predseda vlády by sa mal v tejto situácii sústrediť na podstatné a systémové témy a ostatné delegovať na ľudí pod ním.

Minister financií Eduard Heger však tvrdí, že na politické krytie premiéra Igora Matoviča v prípade zložitých, ale správnych reforiem, sa budeme môcť spoľahnúť. „Aby dal veciam silný mandát, potrebuje si ich ohmatať. Chvíľu to trvá, ale keď si ich ohmatá a je presvedčený, že to ide správnym smerom, tak vtedy tomu dokáže dať neskutočnú silu a politický drajv,“ tvrdí Heger. Minister je zároveň presvedčený, že pri plánovaní investícií z nového európskeho balíčka bude musieť ísť aj rezortizmus vo vláde bokom. „Musí spolupracovať vláda. My si nemôžeme dovoliť rezortizmus. My musíme trafiť ten klinček po hlavičke, pretože tých úderov nemáme veľa,“ dodal.

Slovensko sa pritom bude môcť dostať v novom programovom období od budúceho roka možno až k 25 miliardám eur nových zdrojov z Európskej únie. Ako uviedla Vašáková, 12 miliárd eur by malo byť v rámci kohéznej politiky, teda tradičné eurofondy, ako ich poznáme dnes. Ďalšie štyri miliardy by mali smerovať do poľnohospodárskej politiky a osem miliárd eur Slovensku predbežne prislúcha z nového nástroja pre budúce generácie, z ktorého by sa prioritne práve spomínané investície mali financovať. Okrem toho bude mať Slovensko k dispozícii ďalšie výhodné úvery.

Vašáková však rovnako upozorňuje na fakt, že pri takto nastavených číslach by muselo Slovensko ročne čerpať aj štyri miliardy eur európskych zdrojov, čo nedokázalo ani v roku 2015, kedy sa zo všetkých síl snažilo dočerpať čo najviac peňazí z predchádzajúceho rozpočtového rámca. Navyše, už onedlho by sme mali do Bruselu predložiť zoznam investícií, ktoré chceme z balíčka financovať. „Času je málo. Prvý návrh plánu investícií môže Slovensko predložiť už v októbri, spolu s návrhom rozpočtu a finálny návrh by bolo potrebné predložiť v apríli 2021,“ upozorňuje.

Vláda si však podľa ministra financií tento tlak uvedomuje. Zásadné zmeny si pritom podľa neho bude vyžadovať najmä prístup k verejnému obstarávaniu. „Ak chceme zvládnuť túto enormnú sumu a v tak krátkom čase, musíme poraziť dve veľké prekážky. Jedna je čerpanie štrukturálnych fondov a druhá je verejné obstarávanie. Budeme musieť priniesť nové parametre verejného obstarávania, ktoré bude jednoduché, ale bude transparentné, odvážne ale zodpovedné. Inak si neviem predstaviť, ako by sme takúto vysokú sumu zvládli,“ dodal.