Holandská firma Ahold, talianska spoločnosť Parmalat, švajčiarsky podnik Adecco. Čoraz viac európskych spoločností sa dostáva do tej istej polohy ako Enron, Adelphia, Xerox a iné americké spoločnosti podvádzajúce účastinárov, ktorí do nákupu v nich vložili reálne peniaze. Európske mocenské štruktúry sú znepokojné radom podnikových škandálov v Starom Svete. Hovoria o nevyhnutnosti reorganizovať systé, regulácie finančných trhov. Len ťažko sa však dajú očakávať radikálne reformy aké boli vo viacerých krajinách kde došlo k dôslednému oddeleniu regulačných funkcií od menových agentov a iných inštitúcií, ktoré ovplyvňujú fungoavnie na finančnom trhu. Stručne povedané, nedá sa byť hráčom na trhu, ale súćasne aj sám seba regulovať. Najhorší prípad je ak účastník trhu, ktorý robí najväčšie „psie kusy“ dohliada na regulátora, prípadne je vo vedení samoregulačného orgánu. Netreba chodiť ďaleko a stačí sa pozrieť na situáciu doma.

Komisár Európskej únie pre vnútorný trh Fritz Volkenstein vyhlásil, že po škandále Parmalat je nevyhnutné reformovať celý systém regulácie nad finančným trhom v Taliansku. „Regulátori by mali sledovať poctivosť firiem a ich finančných výkazov, ale v Taliansku to zdá sa nerobia, Povedal Fritz Volkenstein. Regulátori to nerobia to ani na Slovensku. Dôkazom toho je to, že spoločnosť Drukos kedysi zaregistrovala svoje akcie na Burze cenných papierov v Bratislave. V jej účtovných výkazoch boli do vlastného imania zahrnuté oceniteľné práva za 2,8 mld. Sk a pohľadávky. Pohľadávky to sú peniaze, ktoré firma nedostala. Rozumný audítor by požadoval vytvorenie opravných položiek a napísal by výhradu k možnosti predať niekomu značku za finančnú čiastku evidovanú v úctových výkazoch. Na Slovensku sa nič nedeje. Špeciálny tím vyšetrovateľov sa nezaoberá trestným činom podvodu pri úpise základného imania spoločnosti. V Taliansku je väzenie plné podozrivých

audítorov, účtovníkov, manažérov a vlastníkov. Na Slovensku cela zíva prázdnotou. Nevyhnutnosť reformovania činnosti audítorov v Európe si uvedomili už v lete minulého roku. Hovoria o spoločnom regilačnom orgáne nad ich činnosťou. Na Slovensku je zatiaľ ticho.

V Európe sa vyvára jednotný finančný trh,. Neexistujú však jednotné normy ich regulácie, ktoré by zodpovedali zavedeniu spoločnej meny a rýchlemu rastu priemyselných konglomerátov. Regulácoiu rôznych segmentov finančného trhu sa zaoberajú v európskych krajinách rôzne regulačné orgány. Ani jeden z nich nemá také právomoci ako v USA známa Komisia pre cenné papiere a burzy (SEC – Securities and Exchange Commision) a vo veľkej británii známa Úrad pre reguláciu finančných služieb (Financial Services Authority). Tie by mali byť vzorom pre každý štát, ktorý robí všetko pre ochranu súkromného majetku investorov. Každá iná inštitúcia je horšia a má nedostatky.

Vo väčšine európskych krajín nemôže regulátor tak, ako je v SEC v súčinnosti s FBI. Ani na Slovensku nie je známy, že by Policajný zbor SR spoločne s Úradom pre finančný trh niečo vyšetrovali. Spoločne nepostupujú dokonca ani vtedy ak niekto spôsobí podielnikom fondu škodu 300 miliónov korún. Veľmi zriedkavým prípadom v Európe je aj možnosť toho, že by sa regulačný orgán stal žalobcom proti manažérovi, ktorý poškodil investorov.

Aj tu platí, že Spojené štáty náš vzor. SEC začala v polovici roku 2002 vyšetrovanie proti generálnemu riaditeľovi Vivendi Universal Jean-Marie Messierovi. Za rok a pol dosiahol SEC dohodu, že zaplatil 51 mil. USD za mimosúdne vyrovnanie. Francúzsky regulátor požiada prokuratúru, aby trestne stíhala Jean-Marie Messiera.

Írsko v roku 2002 prežilo vlastný účtovný škandál. Svoje výnosy zvyšovala farmaceutická spoločnosť Elan. Vzápätí na to bol vytvorený národný orgán dohľadu na audítorskými firmami. Boli konsolidované funkcie orgánov, ktoré regulovali činnosť bánk, poisťovacích firiem a účastníkov hypotekárneho trhu. Napriek tomu v diskusii o corporate governance dominuje SEC. Mnohé írske spoločnosti vydali ADR (American Depository Receipts), teda americké depozitárne certifikáty, ktoré pri obchodovaní na americkom trhu nahrádzajú akcie írskych firiem. Neobchodujú sa na burze v Dubline, ale v New Yorku.

O otázkach reformy dohľadu nad finančnými trhmi hovorili včera ministri financií a ekonomiky členských krajín Európskej únie. V diskusii odznel názor, že Parmalat dal signál ako by sa mala zlepšiť ochrana investorov na finančných trhoch.

F. Volkenstein chce vo februári tohto roku prísť s návrhom na vytvorenie výboru pre dohľad nad audítorskými firmami. Mal by kontrolovať všetky audítorské firmy v Európskej únii, ktoré sú súčasťou skupiny audítorských firiem. Materská firma by mala byť zodpovedná aj za to čo robia dcérske firmy v jednotlivých krajinách. Pokiaľ podobný orgán neexistuje, firma Deloitte sa môže tváriť, že nemá nič spoločné s auditom Parmalatu.

Na Slovensku je reforma dohľadu nad finančným trhom je dôležitá s jednoduchého dôvodu. Fondy, ktoré by mali spravovať dôchodkové úspory slovenských občanov, budú môcť peniaze investovať aj do slovenských cenných papierov. Súčasné možnosti dohľadu nad finančným trhom nie sú predpokladom toho, že nemôže dôjsť k defraudácii finančných prostriedkov investorov.