Ide už o tretí pokus, pretože japonský vládny kabinet sa snaží deregulovať spracovateľský priemysel ropných produktov prakticky už od roku 1989.

Teraz však plánuje najneskôr do konca januára predložiť japonskému parlamentu návrh zákona, ktorý by riešil otázku deregulácie komplexnejšie s cieľom zlepšiť výkonnosť rafinérskych firiem.

Tie sú zaťažené nielen vysokými nákladmi, ale najmä nadprodukciou.

Ministerstvo hospodárstva, obchodu a priemyslu chce v novej predlohe zákona zrušiť predovšetkým značne prísny licenčný systém pre rafinérie a umožniť prístup nových subjektov na trh.

Jeho deregulácia sa začala postupne, a to už pred viac ako desiatimi rokmi rozhodnutím, na základe ktorého sa zrušilo rozdelenie výrobných kvót pre domáce rafinérske spoločnosti.

V roku 1996 urobila japonská vláda ďalší krok a zrušila kontrolu nad dovozom ropných produktov a prehodnotila svoje rozhodnutie o zákaze vzniku nových samoobslužných čerpacích staníc pohonných hmôt.

V roku 2001 chce dosiahnuť to, aby nové subjekty na spracovateľskom trhu ropných produktov zvýšili výkonnosť celého tohto sektoru.

Avšak práve tento zámer je vari najviac spochybňovaný a iba málokto v Japonsku očakáva v rámci deregulačných opatrení výrazný prílev nových rafinérskych spoločností – domácich alebo zahraničných.

Vo vyhlásení Japonskej ropnej asociácie (PAJ) sa totiž konštatuje, že trh je značne presýtený a výdavky na výstavbu jednej novej rafinérskej spoločnosti dosahujú v priemere stovky miliárd jenov, a preto nemožno očakávať „náhly nápor nových firiem, ktoré sa zaoberajú spracovaním ropy“…

PAJ ďalej tvrdí, že hlavným problémom je, a v krátkej budúcnosti aj zostane, už spomínaná nadprodukcia, s čím súvisí i prílišná konkurencia na trhu s ropnými produktami.

Tu vlastne došlo k istej anomálii, pretože napriek prudkému nárastu cien ropy (zhruba o 30%) v celosvetovom meradle v priebehu ostatných niekoľkých mesiacov, na japonskom trhu ceny ropných produktov klesali.

Jeho nadprodukcia je až 20%-ná, a preto sa v priebehu roka 2001 uvažuje o znížení dennej ťažby ropy o jednu desatinu (zhruba 500 000 barelov za deň).

Vzhľadom na niekoľko razy spomínanú nadprodukciu sú japonské rafinérske firmy i distribučné spoločnosti zrejme najmenej výkonnými v porovnaní s ostatnými vyspelými krajinami.

Jedným z dôležitých faktorov vysokej nákladovosti je aj rozhodnutie vlády udržiavať povinné rezervy ropy až na obdobie 70 dní.

Japonské spracovateľské firmy ropných produktov tiež vážne zasiahol znížený dopyt po pohonných hmotách zo strany výrobných odvetví a sektoru dopravy.

Počet pracovných síl v spracovateľských odvetviach ropných produktov sa v priebehu uplynulých piatich rokov znížil o 40/!/ percent, čím sa mali zredukovať výrobné náklady.

Experti očakávajú, že najnovší model deregulácie by mohol prinajmenšom znížiť terajšiu vysokú frekvenciu značne finančne náročných inšpekcií v rafinérskych spoločnostiach, inak však prevláda skeptický názor – nový vládny návrh zákona sám osebe nevyrieši kľúčové problémy japonského rafinérskeho priemyslu.