Okrem „klasických“ hospodárskych ukazovateľov (na makroúrovni je ním úroková miera; v mikroekonomickej sfére zase podnikový zisk) sa aktéri na parkete nezriedka orientujú podľa iných indikátorov; na jednej strane podľa odhadu psychologických vĺn počas vypätých burzových situácií, na strane druhej podľa vzorov správania sa v presne určenom časovom období. Napríklad v októbri má každý burzián mierny strach pred krachom; veď najväčšie prepady kurzov sa odohrali práve v tomto mesiaci – najlepším príkladom je legendárny rok 1929 a októbrový krach na new-yorskej burze, ktorý bol rozbuškou pre Veľkú hospodársku krízu.

Takisto január je pre mnohých burzových analytikov mesiacom, rozhodujúcim o výške a intenzite ich aktivít na parkete v nadchádzajúcich mesiacoch. Dôvod je pomerne jednoduchý: V decembri totiž mnohí investori predávajú z daňovo-odpisových dôvodov mnohé účastiny, čo zaznamenali v príslušnom roku stratu; na začiatku kalendárneho roka majú potom v dispozícii pomerne veľký obnos finančných prostriedkov, ktoré musia čo najlepšie uložiť. Ak sa rozhodnú investovať do akcií, potom sa zvýši dopyt po účastinách a následne aj ich kurz. Takisto relatívne veľa „voľných“ peňazí majú investičné spoločnosti, ktoré sa tiež v januári rozhodujú, kam ich nasmerujú – buď do akcií, do štátnych dlhopisov alebo ich „zaparkujú“ do pevne zúročiteľných peňažných fondov, poskytujúcich síce malý alebo v každom prípade zaručený zisk. Podľa januárového správania sa aktérov na parkete teda relatívne jasne vidno, akým smerom sa uberá ich strategické myslenie do nadchádzajúceho kalendárneho roku.

Konkrétne: Jedným z najrozšírenejších spôsobov prognózovania burzovej budúcnosti je takzvaný „päťdňový indikátor“: Ak je americký ukazovateľ Standard&Poor´s 500 (index 500 najväčších a najdôležitejších amerických akciových spoločností) na konci piateho obchodovacieho dňa v novom roku vyšší (nižší) ako bol na začiatku prvého obchodovacieho dňa, potom stúpne (klesne) aj v medziročnom porovnaní. Päťdňový indikátor poskytuje americkým burziánom vyše 90%-nú istotu ohľadom nadchádzajúceho vývoja. Od roku 1950 sa pomýlil iba štyrikrát. Tento rok bude stáť podľa „päťdňového indikátora“ pod šťastnou hviezdou: Standard&Poor´s 500 doň vstúpil na úrovni 1148 bodov a na konci piateho obchodovacieho dňa sa ocitol na 1161 bodoch – teda v pluse!

Ďalším orientačným bodom je takzvaný „januárový indikátor“: Ak stúpne (klesne) ukazovateľ Standard&Poor´s 500 v celojanuárovom porovnaní, potom stúpne (klesne) aj za kalendárny rok. Spoľahlivosť tohto indikátora je ešte impozantnejšia: Od roku 1950 sa pomýlil iba dva razy.

Oba indikátory sa, pravda, obmedzujú výlučne na všeobecnú predpoveď, či porastie alebo poklesne barometer Standard&Poor´s 500. Neposkytujú nijakú predpoveď o presnom percentuálnom vývoji tohto dôležitého burzového barometra – nehovoriac už o vývine jednotlivých účastín.

V uplynulých dvoch rokoch boli prvé januárové týždňe štartovacím znamením pre všeobecný pokles akciových kurzov. Príklad: Hlavný ukazovateľ „starej ekonomiky“ Dow Jones Industrial Average (index 30 najväčších amerických priemyselných a technologických gigantov) sa znížil v roku 2000 z počiatočných 11700 bodov do konca marca na 9800 bodov; vlani z pôvodných 11200 bodov na 9100 bodov. A oba roky boli pre aktérov na new-yorskom parkete jednou obrovskou nočnou morou.

V kocke: Tento kalendárny rok je teda pre Wall Street výnimočný a extrémne dôležitý. Tri po sebe nasledujúce negatívne roky sme totiž na new-yorskej burze zažili naposledy v období 1939-1941 – počas druhej svetovej vojny.