Stále viac krajín sa prikláňa k získavaniu energie z jadra. Zásoby ropy a zemného plynu sú konečné a prínos z obnoviteľných zdrojov energie je zatiaľ malý. Preto Čína chce do roku 2020 spustiť 32 nových reaktorov. O výstavbe dvoch nových blokov rozhodlo aj Švajčiarsko. Nahradí dve z piatich atómových elektrární novými. V Kanade, konkrétne v provincií Ontário, budú stavať tiež nové jadrové bloky. Vedenie provincie už požiadalo troch dodávateľov energetickej technológie, aby konkretizovali svoje návrhy na výstavbu dvoch jadrových blokov. Definitívneho dodávateľa chcú vybrať do konca roka.

Nové reaktory by mali nahradiť časť starých jadrových kapacít, ktorých životnosť sa onedlho skončí. Nahradia však aj výkon niektorých tepelných elektrární, ktoré produkujú veľa oxidu uhličitého a skončenie ich činnosti sa pripravuje. Jadrové elektrárne v provincii Ontário majú podiel na výrobe jej elektrickej energie 52 %. V provincii naposledy uviedli do činnosti jadrovú elektráreň v roku 1993. Kanadský federálny minister prírodných zdrojov Gary Lunn povedal, že verejnosť pomerne značne  podporuje výstavbu jadrových reaktorov, ktoré sú z hľadiska ochrany životného prostredia pri zachovaní všetkých bezpečnostných opatrení, veľmi výhodné.

Podobne je na tom aj Slovensko. Okrem dostavby dvoch blokov v Mochovciach počítajú východiská Stratégie energetickej bezpečnosti Slovenska do roku 2030 z dielne MH SR aj s výstavbou ďalšieho minimálne jedného jadrového zdroja v horizonte rokov 2020 – 2025. Zatiaľ sa ako najvhodnejšie riešenie javí využitie infraštruktúry v areáli Jaslovských Bohuníc. Spomínaná stratégia v tomto smere odhaduje investíciu asi 600 miliárd korún do energetiky. Pričom z tých 600 miliárd je 160 miliárd urèených na rozvoj, na posilnenie a modernizáciu prenosových a distribuèných sieti a zhruba 440 miliárd je určených na výstavbu nových zdrojov pre výrobu elektrickej energie. Z tohto balíka je až 280 miliárd korún určených na obnoviteľné zdroje energie. „Táto suma bola vyrátaná na základe ceny práce v roku 2006 a na základe poznatkov v roku 2006“, upozornil v tejto súvislosti minister hospodárstva SR Ľubomír Jahnátek a dodal: „Číslo je orientačné. My predpokladáme, že zhruba každých päť rokov budeme spresňovať tento výpočet“.

Slovensko postavilo filozofiu navyšovania podielu obnoviteľných zdrojov energie na vyššie časové horizonty vzhľadom na predpoklad, že technológie budú viac vyspelé a aj investične by mali byť viac prepracované. „Preto my základ dávame predovšetkým na klasické zdroje, jadrová energetika, fosílne palivá, vodná energia a potom pôjdeme do obnoviteľných zdrojov ako sú biomasa, slnečná energia, geotermálna energia a podobne“, vysvetlil minister Jahnátek.