Jadrová inflácia, ktorá sleduje vývoj spotrebiteľských cien s vylúčením regulovaných cien a administratívnych zásahov v oblasti daní a dotácií, zaznamenala v októbri úroveň 0,1 %. V septembri pritom predstavovala 0,3 %. Na medziročnej báze jadrová inflácia v októbri dosiahla 4 %. Na najvyššej úrovni 5,4 % bola pritom v júni a najnižšia vo februári na 3,6 %. Informoval o tom Štatistický úrad SR.

Čistá inflácia, ktorá očisťuje cenový vývoj od vplyvu zmien nepriamych daní, dosiahla v októbri 0,1 %. V septembri pritom predstavovala 0,4 %. Najvyššia bola vo februári, keď dosiahla 0,9 %. V medziročnom porovnaní zaznamenala čistá inflácia v októbri najnižšiu tohtoročnú hodnotu na úrovni 3,3 %.

Spotrebiteľské ceny na Slovensku v októbri oproti septembru stúpli o 0,1 %, pričom medziročná celková inflácia dosiahla 7,1 %, čo je spolu s marcovou hodnotou najnižšia úroveň v roku.

Októbrový rast spotrebiteľských cien o 0,1 % podľa Národnej banky Slovenska (NBS) ovplyvnila v súlade s očakávaniami najmä nízka dynamika rastu cien potravín a pokles cien pohonných hmôt v súvislosti s pretrvávajúcou nízkou cenou ropy na svetových trhoch. Informoval o tom hovorca centrálnej banky Ján Onda.

Vývoj cien potravín ovplyvnil najmä vývoj cien takzvaných nespracovaných potravín. Na rozdiel od predchádzajúcich rokov dostatočná ponuka na trhu mäsa viedla k rovnováhe, ktorá sa premietla len do mierneho nárastu cien mäsa. Podobná situácia bola aj na trhu s ovocím, čím sa kompenzoval rýchlejší rast ich cien v prvom polroku.

V dôsledku znižovania ekonomického rastu vo svete a následného poklesu dopytu po rope sa cena tejto komodity v októbri priblížila k dvojročnému minimu. To sa priamo premietlo v znížení cien pohonných hmôt. K zníženiu medziročnej jadrovej inflácie to prispelo vo výške 0,6 percentuálneho bodu.

Inflácia nie je v posledných mesiacoch na Slovensku žiadnym problémom. Podľa analytičky Slovenskej ratingovej agentúry (SRA) Kataríny Kohútikovej vznikla drvivá väčšina medziročného nárastu cenovej hladiny v období od októbra minulého roku do apríla tohto roku. Index spotrebiteľských cien v týchto mesiacoch vzrástol o 6,2 %. „Za posledný polrok sa spotrebiteľské ceny zvýšili len zhruba o 0,8 %,“ povedala.

Nárast cenovej hladiny podľa analytikov brzdí predovšetkým vývoj cien potravín, ktoré si po nečakane vysokých nárastoch v druhej štvrtine roka vybrali „oddychový čas“. Podobný vývoj pritom možno pozorovať aj na európskom trhu. Potraviny v októbri zdraželi iba o 0,1 % a na medziročnej báze o 5,5 %. Protiinflačne sa vyvíjali aj ceny v doprave v súvislosti s poklesom cien ropy na svetových trhoch. „Podobný mohutný pád cien však už v blízkej budúcnosti neočakávam,“ dodala Kohútiková.

Jediný výraznejší medzimesačný nárast spotrebiteľskej inflácie podľa analytika Slávie Capital Pavla Ondrisku spôsobili sezónne výkyvy cien odevov a obuvi v súvislosti s predajom zimného tovaru. Stúpli tiež ceny za vzdelanie najmä v jazykových školách.

Podľa Ondrisku by sa inflačné tlaky nemali zvýšiť ani v nasledujúcom období. K stabilite cien by mal prispieť aj pokles dynamiky rastu cenovej hladiny v zahraničí, ktorú ovplyvňuje znižovanie celosvetovej ekonomickej aktivity. Ondriska preto vidí priestor pre mierne zníženie úrokových sadzieb Národnou bankou Slovenska (NBS) ešte v tomto roku napriek obavám o prehĺbení zahraničnoobchodnej rovnováhy. Zníženie sadzieb sa totiž podľa neho do reálnej ekonomiky premietne až s niekoľkomesačným oneskorením. „Ponechanie sadzieb na súčasnej úrovni vytvára určité riziko, že existujúci úrokový diferenciál priláka špekulatívny kapitál. Jeho prípadné stiahnutie v období parlamentných volieb by mohlo negatívne ovplyvniť vývoj koruny,“ povedal.

Analytik Tatra banky Róbert Prega očakáva, že centrálna banka limitovaná vysokým deficitom zahraničného obchodu zotrvá do konca roka pri doterajšom charaktere menovej politiky a ponechá svoje kľúčové sadzby na nezmenenej úrovni. „Zníženie sadzieb najviac o 0,5 percentuálneho bodu očakávame až v prvom polroku budúceho roka,“ dodal. K tomuto názoru sa pripojil aj analytik ČSOB Marek Gábriš. Analytik ING Bank vo svojich odhadoch očakáva zníženie sadzieb o 0,5 percentuálneho bodu už v prvom štvrťroku budúceho roka. Domnieva sa však, že priestor pre nižšie sadzby je silnejší v súčasnosti.

Väčšina analytikov očakáva koncoročnú infláciu na úrovni 7,2 %, odhad SRA je optimistickejší na rovných 7 %. Centrálna banka predpokladá infláciu v pásme 7,3 až 7,7 % p.a.