Izraelská vláda nedávno schválila zmeny v spôsobe stanovovania úrokových sadzieb centrálnej banky a rozhodla o vytvorení 9-člennej rady pre menové otázky.
Ako informovali izraelské médiá, v súčasnosti rozhoduje o menovej politike guvernér Izraelskej národnej banky (Bank of Israel)) po dohode so svojimi poradcami a riadiacimi pracovníkmi banky. Novoschválený návrh izraelského ministerstva financií počíta s vytvorením poradného orgánu, ktorý bude pozostávať z 3 interných pracovníkov banky a 6 externých členov. Guvernér banky David Klein, Medzinárodný menový fond (MMF) a mnohí ekonómovia návrh vlády kritizovali z dôvodu, že vraj ohrozuje nezávislosť centrálnej banky, finančnú stabilitu krajiny a vývoj inflácie. Návrh ministerstva musí prejsť ešte hlasovaním v Knesete (parlamente) a až potom nadobudne účinnosť.
Obavy spôsobujú aj najnovšie štatistické údaje zverejnené Centrálnym štatistickým úradom, podľa ktorých v januári dosiahla nezamestnanosť v Izraeli 10,1 %, čo je najvyššia miera nezamestnanosti od roku 1993, keď musel Izrael prijať takmer milión prisťahovalcov z bývalého Sovietskeho zväzu a ďalších krajín.
Rast nezamestnanosti v súčasnosti spôsobuje najmä pretrvávanie globálnej ekonomickej krízy a pretrvávajúce násilie medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi.
Zmena zákona o INB, ktorú vláda premiéra Ariela Šarona odhlasovala veľkou väčšinou hlasov, je prvou zmenou tejto právnej normy od roku 1954 a znamená víťazstvo pre izraelského ministra financií Silvana Šaloma, na ktorého banka v minulých týždňoch útočila kvôli zvyšovaniu úrokových mier. Na rozdiel od predstaviteľov banky, Ohad Marani, generálny riaditeľ na izraelskom ministerstve financií uviedol, že zmeny v zákone posilnia ekonomiku Izraela a nezávislosť Izraelskej národnej banky.