Vo výdavkovej časti štátneho rozpočtu totiž figurujú rekordné sumy, veľmi štedrá má byť aj redukcia daňovej záťaže.

Celkový vývoj írskej ekonomiky vôbec nekorešponduje so stanovenými strategickými zásadami a vývojovými trendami eurozóny.

Hrubý domáci produkt dosiahne k ultimu roka 2000 rast vo výške 8,6% a inflácia je zhruba trojnásobne vyššia v porovnaní s priemerom v krajinách Európskej únie. V Írsku je totiž tento ukazovateľ až na hranici 7%.

Minister financií Charlie McCreevy iba lakonicky poznamenal, že infláciu v krajine nemožno vôbec označiť za „učebnicový príklad zdravého vývoja hospodárstva“ a v budúcnosti sa bude iba veľmi ťažko presadzovať reštriktívna rozpočtová politika, ktorou by bolo možné čeliť ďalším inflačným tlakom. Argumentoval však tým, že Írsko patrí k „malým a otvoreným ekonomikám“, v ktorých majú zmeny vo fiškálnej politike iba veľmi limitovaný vplyv na ceny. Tie sú podľa McCreevyho viac podmieňované externými výmennými kurzami zahraničných mien a ďalšími vonkajšími faktormi.

Nový írsky rozpočet sa komentuje rôzne – niektorí analytici vyjadrujú „mierne znepokojenie“, ďalší tábor odborníkov vysiela do Írska varovné signály. Poukazujú totiž na to, že terajšie smerovanie ekonomickej politiky by mohlo ohroziť pozoruhodné a nesporné úspechy, ktoré sa v Írsku dosiahli.

Podľa hodnotenia Barclays Capital však írska vláda nemá inú možnosť a musí rozpočtové prebytky nasmerovať do istej expanzie.

OECD však zastáva oveľa kritickejší postoj. Momentálne nie je vhodné obdobie, aby dochádzalo v Írsku k rozpočtovej expanzii a k zvyšovaniu verejných výdavkov – tvrdí sa doslova v oficiálnom vyhlásení Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj.

OECD síce priznáva, že investície do írskej infraštruktúry sú nevyhnutné, ich tempo však musí gradovať postupne a so značnou dávkou opatrnosti. Nápor na výdavkovú časť štátneho rozpočtu by totiž mohol v budúcnosti spôsobiť neúmerný tlak na dlhovú službu…

Analytici tiež nemajú jednotný názor na to, či sú terajšie rozpočtové inštrumenty v Írsku procyklicky zamerané. Rozpočtový prebytok sa v roku 2001 zvýši z terajších 5,5 miliardy írskych libier na 6,1 miliardy írskych libier, čo je ekvivalent rovnajúci sa 7% z hrubého domáceho produktu.

Na druhej strane však verejné výdavky majú na medziročnej báze vzrásť až o 18%.

OECD kritizituje írskeho ministra financií Charlieho McCreevyho aj za to, že sa snaží stlačiť inflačný rast napríklad znížením dane z pridanej hodnoty a vari najväčšie sú výhrady voči tomu, že v Írsku sa má znížiť aj daň z pohonných hmôt. To všetko sa odohráva v čase, kedy Írsko nie je schopné dodržať limit škodlivých emisií, ktorý sa dohodol na „ekologickom summitu“ v Kjótó.

Írska vláda sa takisto dohodla s odborovými zväzmi o mzdovom náraste, ktorý má dosiahnuť zhruba 7,5%, čo má byť odpoveďou na narastujúcu infláciu.

OECD aj Európska centrálna banka sa najviac obávajú, že narastajúca inflácia zníži konkurencieschopnosť írskej ekonomiky.

Skrátka Írsko sa vystavuje riziku veľmi bolestivého ekonomického vývoja a dramatického obratu, ktorý by ostro kontrastoval s nedávnym „boomom“ írskeho hospodárstva.