Turecký premiér Abdulláh Gul prirovnal Irak k Pandorinej skrinke – mýtickému daru boha Dia, ktorý na Zemi po otvorení spôsoboval samé nepríjemnosti. „Irak je ako Pandorina skrinka. Nechceme Pandorinu skrinku otvoriť,“ povedal v rozhovore pre turecký denník Aksam. „Táto skrinka by mala ostať zatvorená. Nemali by sme Irak roztrieštiť, pretože potom nebude možné dať všetko opäť dohromady.“

Spojené štáty od Turecka ako od svojho kľúčového spojenca v blízkovýchodnom regióne očakávajú, že im v prípade ich útoku na Irak poskytne letecké základne a logistickú podporu. Ankara sa však zdráha prijať konkrétne vojenské záväzky a dúfa, že sa konfliktu s Irakom podarí vyhnúť. Obáva sa totiž nepríjemností, ktoré by vojna v Iraku Turecku priniesla. Okrem možných odvetných útokov zo strany Iraku, ktoré by odplašili turistov a podkopali beztak krehkú tureckú ekonomiku, Turecku tiež v prípade konfliktu hrozí mohutný prílev kurdských utečencov zo severného Iraku. Tí by mohli opäť rozdúchať ambície tureckých Kurdov na vytvorenie samostatného štátu – perspektíva, ktorá Ankaru nijako neteší.

Hlavná váha zodpovednosti za odvrátenie vojny podľa tureckého premiéra leží na irackom prezidentovi Saddámovi Husajnovi. „Nepochybne hlavnú úlohu pri hľadaní mierového riešenia musí zohrať samotný Irak. Musí celému svetu dokázať, že bezvýhradne a otvorene rešpektuje rozhodnutia Bezpečnostnej rady OSN,“ povedal Gul pred odletom do Sýrie. Gul však všetko nenecháva len na dobrej vôli Bagdadu. Mierovému riešeniu irackej krízy chce napomôcť aj sám prostredníctvom koordinácie úsilia krajín susediacich s Irakom. Dnes sa v Damasku o irackom probléme bude rozprávať so sýrskym prezidentom Bašarom al-Assadom, v nedeľu sa v Egypte stretne s prezidentom Husním Mubarakom a s generálnym tajomníkom Ligy arabských štátov Amr Mússom a na pondelok má naplánovanú návštevu Jordánska, kde bude rokovať s kráľom Abdulláhom. Zatiaľ však nie je jasné, kedy uskutoční plánovanú návštevu Saudskej Arábie.

Americký prezident George Bush je „kráľom všetkých zločincov na svete“, napísal v úvodníku iracký denník Al-Irak. O tento post sa podľa denníka delí s izraelským premiérom Arielom Šaronom. Bush „vôbec nepočúva poradcov mimo svojej administratívy, ktorí mu radia, aby zastavil agresiu a aby túto krízu vyriešil mierovou cestou a prostredníctvom dialógu, nie bombardovaním a ohňom,“ pokračuje denník. Bushove vyjadrenia o tom, že vojne proti Iraku sa ešte dá predísť, sú podľa denníka iba snahou nakloniť si na svoju stranu svetovú verejnú mienku, ktorá je v prevažnej miere proti vojne.

Bush vo štvrtok na adresu irackého prezidenta Saddáma Husajna vyhlásil: „Svet sa ním zaoberá už 11 rokov, a teraz musí pochopiť, že prichádza jeho deň zúčtovania a preto musí odzbrojiť dobrovoľne. Dúfajme, že Saddám Husajn si uvedomí, že to myslíme vážne.“ Bush hovoril pred viac ako 11 tisícmi amerických vojakov pripravených na rozmiestnenie v Perzskom zálive v rámci prípravy na možnú inváziu Iraku. „(Husajn) je človek, ktorý rád hrá hry a šarády. Prvé náznaky, že dobrovoľne odzbrojí, nie sú veľmi pozitívne,“ skonštatoval Bush. V novembri schválila Bezpečnostná rada OSN pod tlakom USA jednomyseľne rezolúciu zaväzujúcu Irak poskytnúť úplné informácie o svojom programe vývoja zbraní a spolupracovať so zbrojnými inšpektormi OSN. V opačnom prípade mu hrozia tvrdé následky.

Husajn popiera, že by vlastnil nejaké zbrane hromadného ničenia. Iracký vicepremiér Tárik Azíz obvinil Washington z plánovania invázie do Iraku bez ohľadu na to, čo ukáže návšteva zbrojných inšpektorov. Američanom totiž podľa neho ide o získanie kontroly nad irackými zásobami ropy.