Služby investičného bankovníctva ponúkajú vo svete rôzne inštitúcie. Historicky môžeme hovoriť o samostatných investičných bankách alebo univerzálnych bankách, ktoré poskytujú aj investičné služby. Názory na to, čo znamená pojem investičné bankovníctvo, sa rôznia. V najširšom poňatí zahŕňa činnosti od emisie cenných papierov cez finančné a investičné poradenstvo až po služby v oblasti spoločných podnikov a projektové financovanie. Zaoberajú sa ním obchodníci s cennými papiermi, správcovské spoločnosti. Smerovanie slovenského trhu zatiaľ naznačuje poskytovanie investičných služieb v rámci portfólia univerzálnej banky, rozvoj špecializovaných investičných bánk je skôr výnimkou.

Jedným zo subjektov, ktoré chcú vytvoriť banku špecializovanú na investičné a privátne bankovníctvo, je Slavia Capital, o. c. p., a. s., Bratislava. Na otázku, či je banka najlepšou formou na poskytovanie služieb investičného bankovníctva, odpovedá hovorkyňa spoločnosti Andrea Vadkertiová: „Existujúca legislatíva definuje, že prijímať vklady a poskytovať úvery môžu iba subjekty vlastniace bankovú licenciu. Po získaní licencie rozšírime rozsah služieb ponúkaných v rámci operácií finančného bankovníctva, a nové možnosti sa otvoria aj v oblasti produktov privátneho bankovníctva. Okrem aktívnych obchodov akvizícií a fúzií a projektového financovania sa budeme môcť aktívne zapojiť aj do klasického úverovania. Výhodou bankovej licencie je aj prijímanie vkladov. Kontrolné mechanizmy súvisiace s bankovou licenciou definujú jasné pravidlá podnikania a zvyšujú bonitu subjektu.“

Doplnková alebo hlavná aktivita

Zaujímavým trendom je aj vytváranie špecializovanej banky v rámci finančnej skupiny. Takou je napríklad CA IB v skupine HVB. Poskytuje služby v regióne strednej a východnej Európy. Hlavnou náplňou je finančné poradenstvo vládam, investorom a spoločnostiam pri vstupe investora, pri predajoch, akvizíciách a fúziách firiem a pri privatizácii. Komerčná banka skupiny sa teda môže sústrediť na klasické služby, kým samostatná spoločnosť poskytuje špecifické aktivity.

Klasickejším prístupom je vykonávanie činností investičného bankovníctva v univerzálnej banke. Podľa vedúceho oddelenia investičného bankovníctva Istrobanky, a. s., Bratislava Rastislava Paulínyho má tento segment v banke významné postavenie. Cenné papiere podľa neho budú vždy tvoriť významnú časť aktív každej banky. Banka môže vykonávať obchody na vlastný účet alebo v mene klienta. V Tatra banke je investičné bankovníctvo nutným doplnkom aktivít univerzálnej banky. Podľa riaditeľa odboru Treasury a Investičného bankovníctva Dušana Pivku sa zameriavajú najmä na prácu s cennými papiermi, zvlášť na primárne emisie. Aktívne spolupracujú s materskou spoločnosťou a s inými investičnými domami. Umiestňujú slovenský dlh v zahraničí, predávajú korunový dlh cudzích subjektov na Slovensku, uskutočňujú lokálne poradenstvo pri predaji slovenských podnikov na strane predajcu i investora. So štátnymi dlhopismi obchoduje banka aj na vlastný účet. Najmä obchodovaniu s cennými papiermi na účet klientov a správe aktív prostredníctvom podielových fondov sa venuje aj Ľudová banka, a. s., Bratislava. Služby na zahraničných kapitálových trhoch ponúka hlavne v spolupráci s koncernovým partnerom Volksbank Investment AG. Podľa prokuristu banky Slavomíra Steigaufa bude oblasť investičného bankovníctva patriť ku kľúčovým najmä v segmente retailu. V oblasti korporátneho bankovníctva bude podmienkou rozvoja dopyt zo strany firemných klientov.

Vo Všeobecnej úverovej banke (VÚB), a. s., Bratislava je investičné bankovníctvo jedným z troch ziskových pilierov. Okrem neho je to rozvíjanie vzťahov s klientmi v oblasti retailového i firemného bankovníctva. Investičné služby sú pre VÚB podľa hovorcu Mariána Horvátha dôležité najmä z hľadiska alokácie zdrojov banky a vytvárania zisku. Klientom chce banka poskytovať čoraz sofistikovanejšie produkty investičného bankovníctva. Svoje aktivity teraz banka sústreďuje na segment cenných papierov vydaných v SR. Okrem toho sprostredkúva obchodovanie aj so zahraničnými cennými papiermi. Vystupuje aj ako emitent vlastných dlhopisov, hypotekárnych záložných listov a ako manažér emisií pre slovenské podniky.

Aj reforma rozhodne

Tým, že slovenský finančný trh nie je vôbec vyspelý a je veľmi zraniteľný, vznikajú v oblasti investičného bankovníctva rôzne riziká. Najvýraznejším je slabá likvidita, a tým aj ovplyvniteľnosť trhu. Podľa R. Paulínyho z Istrobanky je potrebné, aby došlo k etablovaniu silných, renomovaných subjektov, ktoré by znižovali riziko sprenevery klientskych peňazí. Aj existencia funkčného regulátora finančného trhu (Úrad pre finančný trh) môže vo veľkej miere znížiť uvedené riziko. Ivan Gránsky z CA IB vidí najväčšie hrozby v tom, že sa nepodarí zvrátiť nepriaznivý trend znižovania likvidity trhu cenných papierov. Otázkou zostáva, či obyvateľstvo bude naďalej preferovať zhodnocovanie úspor v bankách pred investovaním do podielových a investičných fondov. Aj zrealizovanie reformy penzijného systému ovplyvní situáciu na finančnom trhu. „Najväčšie riziko predstavuje neprofesionálna analýza predkladaných projektov,“ hovorí A. Vadkertiová. Dodáva, že mnohé spoločnosti nedisponujú kvalitným tímov analytikov, ktorí sú schopní efektívne financovať obchod a zabezpečiť návratnosť peňazí. D. Pivka okrem rizík zdôrazňuje aj pozitíva, ku ktorým patrí nový zákon o cenných papieroch a investičných službách, prispôsobovanie sa právnym normám Európskej únie, zvýšenie prílevu zahraničných investícií, zlepšenie mena inštitúcií, ktoré sa venujú kolektívnemu investovaniu.

Kastlík:

Dve cesty rozvoja

Potrebu vzniku bankovníctva vyvolali rozvíjajúce sa obchodné operácie už v staroveku. Obchodníci z prímorských štátov budovali súčasne s obchodom i základy bankových transakcií. V Anglicku urýchlila rozvoj bankovníctva priemyselná revolúcia. V britskom systéme zohrávalo úlohu niekoľko finančných sprostredkovateľov. Diskontné domy, sporiteľne, finančné domy, veľké komerčné banky a merchant banky, ktoré sa pôvodne zaoberali akceptom zmeniek, neskôr sa špecializovali na transakcie pre väčších klientov. Práve posledný typ bol najdôležitejší z hľadiska vývoja investičného bankovníctva. Z rodinných podnikov sa postupne stali bankári s veľkými skúsenosťami z financovania obchodu, rizikovým kapitálom a cennými papiermi. V Nemecku prevládali súkromní bankári a neskôr univerzálne banky, ktoré kombinovali krátkodobé úverové obchody so sprostredkovaním dlhodobého kapitálu. V 60. rokoch 20. storočia vytváralo silné prepojenie s priemyslom pre nemecké banky možnosti pre rozvoj investičného bankovníctva. V Amerike komerčné banky najskôr nevykonávali investičné obchody. Investičné banky, naopak, nepotrebovali licencie na uskutočňovanie obchodov a nepodliehali žiadnej regulácii. Postupne začali do investovania prenikať aj komerčné banky a na začiatku 30. rokov minulého storočia došlo k integrácii investičného a komerčného bankovníctva. Situáciu bez regulácie využívali niektoré banky na podvody. Ako odpoveď na škandály bol v roku 1933 prijatý v USA Glass-Steagallov zákon. Zakázal komerčným bankám ručiť, distribuovať a obchodovať s akciami a dlhopismi na vlastný účet a riziko, a priniesol aj ďalšie obmedzenia. Donútil tak banky rozhodnúť sa, či budú obchodovať s cennými papiermi alebo zostanú komerčnými bankami.

Vidíme teda jasne dva smery. Európsky smeroval od univerzálneho k budovaniu špeciálnych divízií investičného bankovníctva. Americká cesta oddelila komerčné banky od investičných. Pre Slovensko je typická skôr európska cesta, hoci aj tu sú prvé náznaky vzniku samostatnej investičnej banky.