Ekonomickí experti Strany demokratickej strany v svojom slovníku pred rokom 1998 používali pojem „predprivatizačná agónia“. Experti, ktorých dosadila táto strana do Investičnej a rozvojovej banky sa pokúšajú využiť zostávajúce týždne a mesiace na to, aby všetko bolo čo najlepšom stave. Či bude tento stav lepší v banke, alebo na účtoch firiem, ktoré banke poskytujú služby nikto zatiaľ nevie.

Histórické paralely sa tiahnu „červenou niťou“ už od roku 1997, keď na banku uvalili nútenú správu. Do čo najlepšieho stavu sa banku pokúšal dostať aj bankový dohľad Národnej banky Slovenska, ktorý dosadil do funkcie správcu povereného výkonom nútenej správy Mariána Krkošku. Kvôli tomu, aby mala banka dosť peňazí, predal časť budovy ústredia, ktorá bola majetkom v stopercentnej dcérskej spoločnosti Exrent. Do najlepšieho stavu sa dostala firma Hotel Bonbón, ktorá zaplatila za 200 miliónovú budovu necelých 50 miliónov. Zaplatila ich z nájomného, ktoré jej platila IRB za prenájom bývalej vlastnej budovy.

Po skončení nútenej správy IRB sa jej prezidentom stal Adam Celušák. Banka na jednom z valných zhromaždení zabudla na niektoré formality a preto si musela valné zhromžadenie zopakovať a pre istotu nacvičiť. Ministerka financií Brigita Schmögnerová na stretnutí s novinármi v Trenčianskych Tepliciach vyhlásila, že na náklady na reparát z valného zhomaždenia bude hradiť predstavenstvo. To pre istotu vydalo vyhlásenie o tom, že tí čo boli na valnom zhromaždní nič nevideli a klamú.

O stratách v banke rozhodlovalo iné valné zhromžadnie. Malo ju vysporiadať znížením základného imania banky tak, že sa zníži nominálna hodnota akcie na hodnotu menšiu ako 100 Sk. Stanovy banky však hovoria o tom, že banka vydáva akcie v nominálnej hodnote 1000 Sk a platné zákony poznajú akcie s nominálnou hodnotou, ktorá je násobkom stokoruny. Zatiaľ banka neoznámila ako dopadol súd s menšinovým akcionárom, ktorý napadol platnosť valného zhromaždenia.

Už od minulého roku sa vedenie banky snažilo v banke presadiť projekt elektronického bankovníctva. Médiá minulý týždeň zverejnili informáciu o tom, že projekt elektronického bankovníctva by mala relaizovať firma Legato Systems. Vedúci oddelenia informačných technológií v IRB Ondrej Kollár, dostal za nesúhlas s projektom dve napomenutia za údajné porušenie pracovnej disciplíny. Tento prostriedok je v súčasnosti osvedčeným prostriedkom na vyhodenie nepohodlných pracovníkov, ktorí prekážajú. Kollár nemal čo stratiť a preto oznámil prípad Policajnému zboru SR.

Jeho prípadom sa zaoberalo predstavenstvo banky. Informačné zdroje blízke tomuto orgánu tvrdia, že cieľom niektorých členov je to, aby sa čo najskôr rozviazal pracovný pomer s Kollárom. Má to byť preto, lebo médiám neposkytol rozhovor v prítomnosti hovorcu banky Iľju Iliťa, ktorého prezident banky dotiahol z Poštovej banky. Predstavenstvo však zabudlo na to, že na Slovensku existuje sloboda slova zaručená Ústavou SR. Okrem toho, ak má pracovník banky podozrenie z trestnej činnosti, musí ju hlásiť polícii, lebo v opačnom prípade sa stáva jej spolupáchteľom. Rozhovor bez prítomnosti hovorcu minulý týždeň poskytol médiám aj jeden z viceprezidentov banky. Zatiaľ si neudelil napomenutie za hrubé porušenie pracovnej disciplíny, hoci v rozhovore prezradil postupy banky v obchodných súťažiach. Tým zverejnil obchodné tajomstvo. Kollár v rozhovore nič nezverenil, ale ako oponenta projektu ho banka nepotrebuje. Paralely sa tiahnu „červenou niťou“ a vedenie banky nezaujíma prípadná stratovosť obchodu s firmou, ktorá má dodať elektronického bankovníctva, ale to kto vyniesol z banky informácie.

Aj v roku 1999 núteného správcu Mariána Krkošku zaujímalo kto je za kým. Ak sa objavia v tlači akékoľvek nepríjemné informácie, v hlavách preblesne paranoja spravodajských služieb, poškodzovania národnej meny a nebodaj aj záujmov štátu. Otázku o tom, či sa nepoškodzuje majetok menšinových akcionárov, by si mal položiť hlavný akcionár banky, ministerstvo financií.

Nejde o abstraktné ministerstvo, ale o Viliama Vaškoviča a Františka Palka. Neprekáža im, že jeden z členov predstavenstva banky nespĺňa odborné kritériá a Národná banka Slovenska sa k jeho členstvu v predstavenstve dodnes nevyjadrila. Okrem neho v banke pracuje Peter Z., ktorý v dotazníku pre zamestnávateľa sfalšoval rodné číslo. To preto, aby sa nezistilo, že je podozrivý z trestného činu sprenevery.

Rozhlasová stanica Twist a televízna stanica Markíza zverejnili názor podpredsedu Strany demokratickej ľavice Branislava Onduša. Týkal sa spoločnosti Brevity, ktorá by mala mať podľa týchto médií aj určitý vzťah k projektu elektronického bankovníctva. Brigita Schmögnerová odmietla „akékoľvek podozrenia z klientelizmu.“ Brevity podpísala zmluvu so Strediskom cenných papierov SR na dodávku služieb v hodnote 48 mil. Sk každoročne do roku 2003 v čase keď bol ministrom financií Sergej Kozlík.

Ivan Sivák spolumajiteľ tejto firmy pôsobil do júla minulého roku vo funkcii riaditeľa Datacentra, organizácie v pôsobnosti MF. To, že v tom istom čase bol spolumajiteľom firmy Brevity ministerka financií SR nepotvrdila ani nevyvrátila. Správa o hospodárení SDĽ na adrese www.sdl.sk hovorí o tom, že firma Brevity darovala tejto strane v roku 1999 čiastku 200 000 Sk. Rokovania o zmluve medzi Strediskom cenných papierov SR a firmou Brevity sa začali v roku 1998 a doteraz neboli úspešné, tvrdí ministerka financií.

Ministerka zatiaľ nemá všetky informácie o elektronickom bankovníctve v IRB a počká na zasadnutie dozornej rady banky. Vedie ju Vladimír Dvořáček z Fondu národného majetku SR a členmi sú dvaja pracovníci MF. Kolára z banky určite vyhodia, kvôli nedodržaniu niektorých tvrdení z minulého režimu. Prvé hlásalo, že ten kto nekradne, okráda vlastnú rodinu a druhé, že ten kto nekradne s nami, kradne proti nám. Ich pravdivosť si tento týždeň overia vyšetrovatelia Policajného zboru SR.