Pokračujúce zotavovanie sa tranzitívnych postkomunistických ekonomík strednej a východnej Európy prinieslo vlani desiatim krajinám regiónu, usilujúcim sa o vstup do Európskej únie, takmer 20 miliárd dolárov priamych zahraničných investícií (PZI). Uviedol to vo štvrtok Viedenský inštitút pre medzinárodné hospodárske štúdie (WIIW).

Podľa WIIW je to o dve miliardy viac ako v roku 1999. Najväčší prílev priamych zahraničných investícií v sume 9 mld. USD vlani zaznamenalo Poľsko, pričom približne polovicu pohltila podľa WIIW privatizácia Poľského Telecomu. Druhým najobľúbenejším cieľom pre zahraničných investorov sa stala Česká republika s PZI vo výške 4 mld. USD, predovšetkým vďaka privatizácii bankového sektora. Tretiu priečku obsadilo Maďarsko s takmer dvoma miliardami dolárov PZI, k čomu podľa WIIW prispeli na rozdiel od dvoch predchádzajúcich krajín investície do nových projektov a rozšírenie už existujúcich programov. „Tieto tri krajiny sú takmer jediným cieľom pre exportne orientované projekty na zelenej lúke,“ uviedol v správe WIIW s tým, že súťaž o nové projekty medzi týmito ekonomikami rastie.

Zvyšujúca sa politická a ekonomická stabilita a nové privatizačné projekty podľa WIIW prilákali PZI aj na Slovensko a do Bulharska, ktorým sa zahraniční investori predtým vyhýbali. Tieto dve krajiny vlani podľa WIIW získali PZI vo výške 1,3 mld. USD (Slovensko) a 1,1 mld. USD (Bulharsko). Priame zahraničné investície ostávajú podľa WIIW naďalej dôležitým zdrojom kapitálu pre menej rozvinuté krajiny regiónu, ktoré trpia chronickým nedostatkom domáceho kapitálu, ako sú Bulharsko, Rumunsko alebo Albánsko. V týchto krajinách tvoria zahraničné zdroje podľa WIIW 20 až 30 percent celkových investícií.

Za prvými piatimi krajinami regiónu podľa výšky priamych zahraničných investícií nasledovalo Rumunsko (0,9 mld. USD), Estónsko (0,8 mld. USD), Lotyšsko aj Litva získali po 0,4 mld. USD a Slovinsko 0,1 mld. USD. Čísla sú odhadované na základe údajov o platobnej bilancii za šesť až desať mesiacov uplynulého roku.