Napriek tomu, že rok 2003 bol ťažký, ekonomiky strednej a východnej Európy (SVE) si počínali dobre. V polovici roku sa investície zvýšili a momentálne sú určujúcim faktorom ekonomických aktivít. Pre osem nových členov EÚ, ekonómovia Bank Austria Creditanstalt (BA-CA) očakávajú zvyšovanie ekonomického rastu z 3,6 % v roku 2003 na 3,9 % v roku 2004. „Pozitívnym faktorom je, že rast bude v roku 2004 sprevádzaný vzostupom investícií, čo znamená výdavky pre budúcnosť,“ hovorí Marianne Kager, hlavná ekonómka banky Bank Austria Creditanstalt. Prílev investícií bude v nasledujúcich rokoch podporovaný dostupnou štrukturálnou pomocou EÚ v celkovej výške 23 mld. EUR.

Rast v roku 2003 bol poháňaný spotrebou

Po skôr slabšom začiatku v 2003 sa ekonomický rast ku koncu roka významne zrýchlil. Silná ekonomická výkonnosť Pobaltských štátov (4,4% rast v Estónsku a 7.5% v Litve) vyhnala priemer nahor.

Celkový rast hrubého domáceho produktu (HDP) bol v piatich krajinách strednej Európy – Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Slovensko a Slovinsko – nižší, v roku 2003 dosahoval 3,3 % . V Maďarsku a Slovinsku sa rast HDP dostal na najnižšie hodnoty za posledných niekoľko rokov – 2,8 %, resp. 2,4 %. V oboch krajinách mali stagnujúce trhy EÚ negatívny efekt na zahraničný obchod. Postupne rastúci dopyt súkromnej spotreby v Slovinsku a už trvalo silná súkromná spotreba v Maďarsku neboli schopné naplno stlmiť tento vývoj.

Rast HDP sa spomalil aj na Slovensku. Napriek tomu, v roku 2003 rástla ekonomika tejto krajiny viac než solídnym tempom, a to o viac než 4 %. Na rozdiel od Slovinska a Maďarska, ekonomický rast na Slovensku bol podporovaný priaznivou tendenciou exportu. Slovensko vyťažilo predovšetkým z prílevu priamych zahraničných investícií, hlavne v automobilovom priemysle.

Ekonomický rast v Českej republike sa v roku 2003 zvýšil takmer na 3 %, bol však podporovaný hlavne súkromnou spotrebou. Poľsku sa podarilo dosiahnuť značne vyšší rast. Podľa odhadov ekonómov BA-CA, HDP vzrástol zo skromného 1,4 % v roku 2002 na silných 3,6 % v roku 2003. K tomuto zlepšeniu prispela hlavne súkromná spotreba a rast vývozu.

Rast v rokoch 2004 a 2005 bude ťahaný investíciami

Podľa predpokladov ekonómov BA-CA, rast investícií sa v novopristupujúcich krajinách EÚ zrýchli v tomto roku z 2,1 % na 6,7 %. V roku 2005 by mal rast investícií dosiahnuť až 8 %.

Dôležitým faktorom pre rozvoj investícií v SVE je predovšetkým investičné správanie veľkých medzinárodných spoločností. „Keďže tu multinacionálne spoločnosti rozširujú svoje pôsobenie, krajiny SVE participujú disproporcionálne veľkou časťou na globálnom vzostupe investícií. Toto bude následne vplývať aj na zvyšovanie rastu z dlhodobého hľadiska,“ dodáva Marianne Kager.

Ekonómovia BA-CA predpokladajú, že ekonomický rast v nových členských krajinách EÚ dosiahne v rokoch 2004 a 2005 priemerne 4 %. Podporovaný bude predovšetkým zlepšenými podmienkami globálneho ekonomického prostredia a jeho dopadom na vzostup investícií a zahraničný obchod v tomto regióne. Pobaltské krajiny zostanú aj naďalej lídrom, predpokladaný ekonomický rast tu dosiahne 5 % až 6,5 %. V strednej Európe bude najdynamickejšie rásť ekonomika Poľska, očakáva sa 4 % nárast HDP. Aj v ostatných krajinách regiónu by mal rast HDP presiahnuť úroveň 3 %.

Štrukturálna pomoc EÚ dodatočným impulzom investícií

„Nárast investícií bude v nasledujúcich rokoch do značnej miery podporovaný aj dostupnou štrukturálnou pomocou EÚ v celkovej výške 23 mld. EUR,“ hovorí Marianne Kager. Podľa prepočtov ekonómov BA-CA, pomoc EÚ zodpovedá 1,7 % ročného HDP celého regiónu. Od začiatku roka 2004 budú mať nové členské štáty EÚ možnosť čerpať prostriedky zo Štrukturálneho a Kohézneho fondu.

Poľsko, ktorého obyvateľstvo predstavuje viac než 50 % celkovej populácie pristupujúcich krajín SVE, bude v absolútnych číslach benefitovať z týchto fondov najviac – takmer 12,5 mld. EUR, nasleduje Maďarsko s 3,1 mld. EUR a Česká republika s 2,5 mld. EUR.

To znamená, že k dispozícii je približne 300 EUR na obyvateľa. Pri prepočtoch na obyvateľa získajú najviac Pobaltské krajiny, kde priemerný objem dosiahne viac ako 400 EUR na obyvateľa. V krajinách SVE to bude v súčasnosti najviac prosperujúci štát – Slovinsko, ktoré získa najmenej pomoci, a to vo výške necelých 200 EUR na obyvateľa.

V kontexte ďalšieho vývoja v SVE zostáva hlavnou otázkou, do akej miery dokážu pristupujúce krajiny uspieť v znižovaní deficitov verejných financií počas nasledujúcich dvoch rokoch. Toto bude nesmierne zložitá úloha, najmä keď v niektorých krajinách fungujú menšinové vlády. Len nedávno fiškálne problémy v Maďarsku a Poľsku spôsobili značný zmätok na finančných trhoch a výrazne oslabili svoje meny.

„Z krátkodobého hľadiska by výrazné zdržanie v oblasti konsolidácie verejných financií mohlo podporiť ekonomický rast, keďže výdavky štátu by boli vyššie. Na druhej strane by to však neskôr vyžadovalo radikálnejšie kroky, znižujúce rast ekonomiky. Okrem toho by to mohlo mať negatívny vplyv aj na kapitálové trhy,“ hovorí Marianne Kager.

HVB Bank Slovakia a. s. (HVB Bank) je 100-percentnou dcérskou spoločnosťou rakúskej Bank Austria Creditanstalt, ktorá je zodpovedná za rozvoj na trhoch v strednej a východnej Európe v rámci jedného z vedúcich európskych bankových koncernov HVB Group. HVB Bank patrí medzi 5 najsilnejších univerzálnych bánk na slovenskom trhu.

PDF dokument