Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR chce v rokoch 2001 až 2005 vynaložiť 21,2 mld. Sk na výstavbu diaľnice na Kysuciach a pri Žiline. Tieto prostriedky postačia len na dokončenie „slepého“ úseku z Kysuckého Nového Mesta cez Skalité po poľskú hranicu. Avšak v prípade ich vynaloženia na trase Nitra – Zvolen – Poprad by sa sprevádzkovala diaľnica, resp. rýchlostná komunikácia z Bratislavy až po Uľanku nad Banskou Bystricou a jej pokračovanie za Donovalami z Korytnice po Ružomberok.

Výber priorít pri investíciách do cestnej siete ani nekorešponduje s vládou proklamovaným rozvojom regiónov, vyhlásil v stredu na tlačovej besede Juraj Mesík z Nadácie Ekopolis v mene Krajských grémií tretieho sektora v Banskej Bystrici a Košiciach. Ako dodal, krajské grémiá odoslali aj list poslancovi Európskeho parlamentu Janovi Marinusovi Wiersmovi, v ktorom poukazujú na praktiky vlády pri vynakladaní dotácií EÚ na vyrovnávanie rozdielov medzi regiónmi.

Ako J. Mesík konkretizoval, rezortné ministerstvo ráta v rokoch 2001 – 2006 s investíciami do cestnej siete vo výške 92 mld. Sk. Z toho má 44,5 mld. Sk smerovať do Žilinského kraja, 19,4 mld. Sk do Prešovského, 13,4 mld. Sk do Banskobystrického a 6,7 mld. Sk do Bratislavského kraja. Do Žilinského, Trenčianskeho a Prešovského kraja smerujú tri štvrtiny plánovaných investícií, navyše väčšinou do rovnakých lokalít pôjde 26 mld. Sk na železničné koridory.

J. Mesík neodmietol výstavbu diaľnic Považím, ale podčiarkol, že väčší prínos by priniesla investícia do výstavby južnej vetvy a preto by ju malo ministerstvo časovo uprednostniť. Dokončením cesty Bratislava – Ružomberok, Považím či cez Banskú Bystricu, bude Ružomberok osobným autom tri hodiny od Bratislavy, južná vetva však o pol hodiny skráti cestu do Zvolena a do gemerského regiónu. Košice budú z Bratislavy Považím v dosahu piatich hodín, južnou cestou za štyri a štvrť hodiny. Považská cesta však bude kvôli 22 km tunelov okolo Žiliny tri razy drahšia (60 mld. Sk), ako cez Zvolen.

J. Mesík zdôraznil, že napriek tvrdeniam vládnych reprezentantov trasy medzinárodných cestných koridorov stanovené v roku 1993 nie sú nemenné. Samotná medzinárodná agentúra TINA, ktorá vznikla kvôli ich realizácii, ich naopak považuje za predmet diskusie. Mimo pozornosť slovenského ministerstva dopravy zostáva severojužný ťah Varšava – Budapešť cez Oravu, kde Poliaci plánujú diaľnicu z Krakova do Zakopaného a Maďari už vyviedli diaľnicu z Budapešti po Vác.