Ruský InterRAO síce podal ponuku na kúpu 66 % akcií Slovenských elektrárni (SE) v konzorciu s viacerými západoeurópskymi partnermi, avšak v prípade svojho víťazstva bude celú transakciu financovať len s jedným z nich, a to nemeckým OstElektra. V zmysle podmienok tendra sa jeho ostatní partneri, vrátane nemeckého E.ON, budú môcť k akciám SE dostať až po ich úplnom ovládnutí ruským investorom. E.ON pre TASR pritom potvrdil, že z priameho boja o SE v tejto etape vystúpil a možné sú len nespresnené formy spolupráce s InterRAO v budúcnosti.

Predstavitelia ruskej firmy pre TASR potvrdili, že práve OstElektra je ich jediným finančným partnerom v konzorciu a so zostávajúcimi firmami majú iba dohody či prísľuby o budúcej spolupráci. S nórskou firmou Norsk Hydro, ktorá prevádzkuje ropné a plynarenské zariadenia, má InterRAO uzavretú zmluvu o spolupráci, ale od nemeckého E.ON a francúzskeho konštruktéra atómových elektrární Framatomu majú zasa listy, ktoré im vyjadrujú podporu pri prevzatí SE.

Ak by sa zasa víťazom tohto tendra stal ďalší záujemca, český ČEZ, pre slovenskú vládu vznikne nová úloha, nakoľko tento investor žiada vyčleniť z privatizovaného celku bohunické atómové zdroje A1 a V1. O SE by mal okrem týchto dvoch firiem reálne bojovať potom už len taliansky Enel, pretože vláda SR tento týždeň síce získala až štyri záväzné ponuky na kúpu SE, ale rakúsky Verbund nechce kupovať celé elektrárne vrátane ich jadrových zdrojov. Vláda pritom jasne povedala, že v prvom rade chce nájsť investora pre celé SE a nie len pre vodné či tepelné zdroje.

„Ak niekto nepredložil ponuku na celé elektrárne, nebude táto ponuka vôbec hodnotená,“ hovorí Peter Mitka z PricewaterhouseCoopers (PWC), ktorý je privatizačným poradcom vlády. Tým naznačuje skoré vylúčenie Verbundu zo súťaže.

K nezáujmu ČEZ o prevzatie bohunickej V1, ktorú musí SR po roku 2006 odstaviť, zasa Mitka hovorí, že vláda by síce rada predala SE ako celok aj s touto elektrárňou, ale nikdy to nebolo dané ako kategorická podmienka. „S takouto možnosťou sme počítali. Súčasný predaj V1 nebol jasným záväzkom. Ak by vláda takúto ponuku bez kúpy V1 prijala, automaticky sa bude musieť zabezpečiť vyčlenenie,“ hovorí Mitka.

K partnerom ruského InterRAO, okrem skôr nahlaseného konzorcia s OstElektra, sa Mitka vyjadril, že títo do priamej transakcie odpredaja 66 % akcií SE nemôžu vstupovať. „Každá nová firma, ktorá sa objavuje až teraz, sa môže o elektrárne zaujímať až po uzavretí transakcie medzi vládou a hlavným investorom,“ hovorí Mitka.

Ak teda budú mať tieto firmy po víťazstve InterRAO záujem o priame majetkové podiely SE, budú sa musieť dohodnúť až s ruským podnikom. Mitka však upozorňuje, že na ďalšie predávanie akcií SE môže vláda SR prijať aj určité obmedzenia. „Prípadné časové obmedzenia by takéto transakcie zdržali,“ hovorí Mitka.

Zástupcovia E.ON. dnes pre TASR potvrdili slová poradcu smerované k partnerom InterRAO, keď uviedli, že ich firma sa o privatizáciu SE v priamom konzorciu nezaujíma a premýšľa len o prípadnej spolupráci v budúcnosti. „E.ON nie je súčasťou konzorcia na čele s ruským Inter RAO. Z nemeckej právnej definície konzorcia by totiž vyplývala intenzívna účasť, ktorú však E.ON Energie popiera. E.ON je treťou stranou, ktorá premýšľa o formách a rozsahu prípadnej budúcej spolupráce, ale na privatizácii sa nezúčastňuje,“ uviedol zástupca E.ON s tým, že jeho firma nemá ani úlohu poradcu či konzultanta.

Predstaviteľ E.ON tiež zopakoval, že ich spoločnosť sa nezaujíma o rozvoj slovenských jadrových zdrojov. Aj z tohto dôvodu ponuku na celé elektrárne E.ON tento týždeň nepredložil.