Spoločnosť IBM bola založená 15.júla 1911 v štáte New York pod názvom Computing-Tabulating-Recording Co. Jej počiatky však možno vystopovať už v osemdesiatych rokoch 19. storočia. V tej dobe štatistický úrad Spojených štátov vyhlásil svoje výpočtové metódy za zastaralé a vyhlásil súťaž, ktorá mala nájsť výkonnejšie metódy pre sčítanie veľkého objemu dát. Víťazom sa stal Hermann Hollerith, nemecký emigrant, zamestnanec úradu, ktorého stroj na čítanie údajov z dierkovacích štítkov využíval elektrický prúd. Na tomto úspechu vybudoval Hollerith v roku 1896 Tabulating Machine Company. V roku 1911 Charles R. Flint spojil Hollerithovu firmu s ďalšími dvomi podnikmi, čím vznikla Computing-Tabulating-Recording Corporation (CTR , ktorá vyrábala a predávala obchodné váhy, niektoré súčiastky do krájačov mäsa a syrov a samozrejme dierkovacie štítky. Spoločnosť sídlila v New Yorku a mala 1300 zamestnancov. Ďalšie kancelárie a pobočky mala v Edincotte a Binghamptone v štáte New York, v Daytone (Ohio , Detroite (Michigan , Washingtone (D.C. a Toronte (Kanada .

Približne po dvoch rokoch požiadal Flint o pomoc pri vedení CTR Thomasa J. Watsona, bývalého šéfa č.2 v National Cash Register Co. (NCR . Štyridsaťročný Watson sa stal v roku 1914 najvyšším manažérom spoločnosti. Watson, syn škótskeho prisťahovalca, býval vrchným predajným manažérom NCR, ale odišiel po konflikte s autokratickým šéfom Johnom Henry Pattersonom. Napriek tomu však prijal niektoré Pattersonove efektívne obchodné taktiky (napríklad motív množstevných predajov, trvanie na starostlivosti o zákazníka, predavači v tmavých oblekoch atď.). Watson udržiaval dobrú atmosféru v spoločnosti organizovaním zamestnaneckých športových tímov, rodinnými výletmi a podnikovou hudobnou skupinou. Zdôrazňoval tiež dôležitosť zákazníkov. Pochopil, že úspech klientov predurčuje úspech spoločnosti.

Počas 11 mesiacov spájania CTR sa stal Watson prezidentom spoločnosti. Počas jeho prvého štvorročného obdobia zdvojnásobil majetok firmy na 2 milióny dolárov, čo bol v tých časoch veľký peniaz. Rozšíril obchody spoločnosti do Európy, Južnej Ameriky, Ázie a Austrálie. V roku 1924 bol názov spoločnosti zmenený na International Business Machines Corp. (IBM).

Spokojní zamestnanci, dobrý základ firmy

Počas svetovej hospodárskej krízy v 30. rokoch IBM dokázala rásť zatiaľ čo zvyšok ekonomiky Spojených štátov stagnoval. Watson kládol veľký dôraz na spokojnosť svojich zamestnancov. IBM bola medzi prvými spoločnosťami, ktoré poskytovali skupinové životné poistenie (od roku 1934), podporu pozostalým (1935) a platené dovolenky (1936). V roku 1932 dostalo ministerstvo spravodlivosti sťažnosť voči IBM a Remington Rand, že tieto spoločnosti, ktoré v skutočnosti kontrolovali celý trh s dierkovacími štítkami, tajne nútili zákazníkov ku kúpe ich výrobkov. Prípad sa prerokúval aj pred Najvyšším súdom, ktorý v roku 1936 rozhodol v neprospech oboch spoločnosti. V nasledujúcich rokoch sa úspech a veľkosť IBM stali inšpiráciou k mnohým antitrustovým akciám. Žiadosť ministerstva spravodlivosti z roku 1952 donútila IBM predávať svoje tabelátory, ktoré ponúkala len do prenájmu. Dôvodom bola snaha o založenie konkurenčného trhu s týmto výrobkom. Ostatné federálne antitrustové procesy sa tiahli 13 rokov. V roku 1982 ich ministerstvo spravodlivosti uzavrelo „bez výhody“ a ukončilo ich. Konkurenti IBM usporiadali v počas 70. rokov minulého storočia dvadsať antitrustových akcií. Bez úspechu.

Keď začala druhá svetová vojna, všetko zariadenie IBM dalo vedenie k dispozícii vláde Spojených štátov. Medzi produkty IBM boli zaradené aj pušky, zameriavače a motorové súčasti. Watson ukladal jedno percento zisku z týchto výrobkov a ušetrené peniaze použil na založenie fondu pre vojnové vdovy a siroty, ktoré mali nejaký súvis s IBM.

Prvé tranzistorové stroje

Vojnové roky poznamenali aj prvé kroky IBM k počítačom. Automatický sekvenčne riadený kalkulátor, nazývaný Mark I, bol zostrojený v roku 1944 – po šiestich rokoch spolupráce na jeho rozvoji s Harvardskou univerzitou. Bol to prvý stroj, ktorý mohol vykonávať dlhé výpočty už automaticky. Vyše 15 metrov dlhý, 2,5 metrov vysoký a takmer 5 ton vážiaci Mark I potreboval necelú sekundu na sčítanie, ale okolo 6 sekúnd na násobenie a dvojnásobne dlho delil – oveľa pomalšie než dnešné vreckové kalkulačky. V roku 1952 predstavila spoločnosť IBM 701, svoj prvý rozsiahly počítač založený na princípe vákuovej elektroniky. Elektrónky boli rýchlejšie, menšie a ľahšie manipulovateľné než elektromechanické prepínače na Mark I. IBM 701 vykonal 17 000 povelov za sekundu a používal sa najmä na výskumné práce a pre vládne účely. Vďaka elektrónkam sa počítače začali využívať aj pre obchodné účely, napríklad v účtovníctve. V roku 1959 boli elektrónky nahradené tranzistormi. IBM 7090, jeden z prvých plne tranzistorových elektronických počítačov, mohol vykonávať 229. 000 výpočtov za sekundu. Vojenské letectvo ich vyžívalo na spustenie systému balistických rakiet včasného varovania. V roku 1964 rezervačný systém amerických aerolínií SABRE využíval dva počítače 7090 na spojenie predajných pobočiek v 65 mestách.

V roku 1957 sa IBM stala lídrom procesu spracovania údajov dodaním, prvým počítačovým diskovým systémom na uchovanie údajov – IBM 305 Random Access Method Of Accounting and Control (RAMAC). Takéto stroje sa stali základným priemyslovo vyrábaným médiom na uchovanie údajov v obchodných procesoch. V stánku IBM na svetovej výstave v Bruseli RAMAC zodpovedal na historické otázky v desiatich jazykoch. Ešte v tom istom roku IBM predstavila FORTRAN (FORmula TRANslation) – počítačový jazyk založený na princípe algebry, gramatiky a syntaktických pravidlách. Stal sa najviac používaným počítačovým jazykom určeným na technické práce.

Tom Watson, syn prezidenta IBM sa narodil v roku, v ktorom si jeho otec prenajal CTR (1914) a stal sa zrejmým nástupcom v čase, keď sa IBM zjednotila (1937). Po päťročnej prestávke, počas ktorej slúžil ako pilot u letectva armády USA, Watson jr. v roku 1946 znovu zjednotil spoločnosť a o šesť mesiacov neskôr ho menovali za jej viceprezidenta. Šéfom sa stal ešte šesť týždňov pred smrťou svojho otca, ktorý zomrel 19. júla 1956 vo veku 82 rokov. Presne ako jeho otec videl budúcnosť spoločnosti skôr v tabelátoroch než v krájačoch na mäso. Predvídal, že počítače budú hrať významnú úlohu v biznise. Viedol premenu spoločnosti na priemyselného giganta. Počas jeho vedenia vzrástol majetok spoločnosti z 900 miliónov na 8 miliárd dolárov a počet zamestnancov sa zvýšil zo 72 500 na 270 000.

Prvá rodina

7. apríla 1964 predstavila IBM Systém/360, prvú rozsiahlu rodinu počítačov používajúcich vzájomne kompatibilný softvér a periférnu výbavu. Teraz už zákazníci nemuseli kupovať úplne nové systémy, pretože mohli časť svojho hardvéru jednoducho vymeniť alebo rozšíriť. Systém/360 ponúkal možnosť výberu z piatich procesorov a 19 kombinácií výkonnosti, pamäti a rýchlosti. Užívateľ mohol používať rovnaké diskové médium ako iný užívateľ so stokrát menej výkonným procesorom. Tom Watson jr. Však podnikol aj niektoré zmeny v marketingu. V roku 1969 zmenila IBM spôsob predaja svojej technológie. Namiesto, aby ponúkali hardvér, služby a softvér výlučne spolu, začali jednotlivé komponenty predávať osve.

Tento krok premenil IBM na multimiliardársku spoločnosť. V sedemdesiatych rokoch skončilo viac než päťdesiatročné obdobie, počas ktorého na čele IBM stála rodina Watsonov. Tom Watson jr. odstúpil. Po prechodnom období, keď na čele spoločnosti stál T. Vincent Learson, sa vedenia spoločnosti v roku 1973 ujal Frank T. Cary. Po odchode z vedenia spoločnosti bol T. Watson veľvyslancom USA v ZSSR (1979 – 1981) a zostal členom vedenia IBM až do roku 1984. Zomrel ako 79 ročný v roku 1993.

Počas Caryho vedenia spoločnosti prenikli počítače aj do bežného života. Pružný disk, ktorý spoločnosť predstavila v roku 1971, sa stal štandardom na ukladanie počítačových údajov.

Zrod PC a nová éra výpočtovej techniky

Menovanie Johna R. Opela do čela spoločnosti v roku 1981 sa prekrývalo so začiatkom novej éry výpočtovej techniky. Vďaka vzniku IBM Personal Computer (PC) sa značka IBM začala objavovať aj v domácnostiach, malých firmách a v školách. Počítače IBM PC spojili všetky klady a výhody počítača do jedného malého mechanizmu. Ponúkali už 16 KB pamäti s rozsahom až na 256 KB, jednu alebo dve disketové mechaniky a voliteľný farebný monitor. Pri výrobe PC uzavrela IBM najskôr zmluvy s rôznymi firmami na dodanie niektorých súčiastok. Procesorový čip vyrábala firma Intel, operačný systém DOS (Disc Operating Systém) dodávala firma Microsoft.

V roku 1985 sa stal šéfom spoločnosti John F. Akers. Časť trhu IBM zaoberajúcu sa výrobou písacích strojov, klávesníc a tlačiarní predali firme Dubilier Rice Inc. z Claytonu, ktorá sa zmenila na nezávislú spoločnosť Lexmark Inc. Počas Akersovho šéfovania vynaložila spoločnosť značné prostriedky na výskum. Tie sa neskôr vrátili v podobe štyroch Nobelových cien za fyziku – najmä za úspechy v rozširovaní schopností počítačov.

Lokálna počítačová sieť typu token-ring, ktorú IBM predstavila v roku 1985, umožňovala užívateľom osobných počítačov vymieňať si navzájom informácie a spoločné používanie tlačiarní a súborov vo vnútri budovy či komplexu.

Navzdory týmto významným pokrokom v tomto období IBM značne stagnovala. Vďaka počítačovej revolúcii sa počítače dostali do rúk miliónov ľudí. O zakúpení počítačov začali uvažovať jednotlivci i menšie firmy, ktoré neboli viazané na IBM trvalými zákazníckymi vzťahmi. Podľa výročnej správy v roku 1993 prekročili čisté straty IBM rekord – 8 miliárd dolárov. Dňa 1. apríla 1993 sa novým prezidentom spoločnosti stal Louis V. Gerstner. Prvýkrát sa šéfom stal človek, ktorý do toho času vo firme nepracoval. Predtým štyri roky pôsobil ako šéf spoločnosti RJR Nabisco a ešte predtým strávil 11 rokov vo vedení American Express. Gerstner si vytvoril nový pohľad na zákazníkov a využil odbornú stratégiu, ktorú získal počas rokov ako obchodný konzul v spoločnosti McKinsey Co. Čoskoro po svojom príchode začal dramatickú akciu na stabilizáciu spoločnosti. Jeho kroky zahrnovali prebudovanie výrobnej linky, znižovanie počtu pracovníkov a spustenie výraznej cenovej redukcie. Napriek stúpajúcemu tlaku na rozdelenie IBM na niekoľko nezávislých spoločnosti sa Gertner rozhodol udržať IBM pokope. Jej rozpad mohol, zničiť jej jedinečnú výhodu na trhu. S obrovským rastom internetu a počítačových sietí zaznamenávala spoločnosť dramatický presun v priemysle. Na toto obdobie však bola IBM dobre pripravená. V roku 1995 získala Lotus Development Corp. a o rok neskôr pohltila Tivoli System Corp. Služby sa stali najrýchlejšie rastúcim segmentom trhu spoločností, s rastom vyšším než 20 percent ročne. Medzi rokmi 1993 – 1996 stúpla trhová cena spoločnosti o celých 50 miliárd dolárov. V máji 1997 ukázala IBM svetu počítačové možnosti na 32-uzlovom počítači IBM-6000 SP nazývanom Deep Blue, čo bol počítač programovaný na šachovú hru na svetovej úrovni. V šesťkolovom zápase porazil majstra sveta Gariho Kasparova. Bolo to po prvýkrát, keď počítač porazil špičkového šachistu v turnaji, čo rozpútalo diskusiu o tom, ako by sa mohol malý počítač priblížiť na úroveň ľudskej inteligencie. Deep Blue dokázal vyhodnotiť 200 miliónov ťahov za sekundu.

Dnes patrí IBM k svetovým stáliciam na trhu informačných technológií.

IBM v Česku a na Slovensku

Pražská pobočka firmy IBM bola založená v roku 1932. Tým sa Československá republika stala šiestou európskou krajinou, kde IBM obchodovala. Éra tejto pobočky sa však skončila v roku 1946 znárodnením. Do Československa sa značka IBM začala vracať v 60. rokoch prostredníctvom regionálnej pobočky pre strednú a východnú Európu so sídlom vo Viedni. Čoskoro po politicko-spoločenských zmenách vznikla v roku 1991 IBM ČSFR ako samostatný subjekt. O dva roky neskôr sa z firmy odtrhla IBM Slovenská republika. Tá dodáva na slovenský trh komplexné informačné technológie. Vo svojej stratégii kladie dôraz nielen na komplexné technológie, ale aj na jednotlivé produkty. Zameriava sa nielen na veľkých zákazníkov, ale aj na stredné a malé podniky.