Inštitúcie a ekonomická transformácia

 

Slovensko  muselo nájsť svoju vlastnú cestu smerom od  centrálneho plánovania, ktorá zároveň formuje jeho budúci vývoj

 

V polovici tohto desaťročia ani jeden z produkčných faktorov nefungoval tak hladko, ako predpokladali neoklasické teórie. Inštitucionálne prostredie sa v slovenskej ekonomike značne zlepšilo po roku 1998, ale aj tak zaostávalo za vyspelými krajinami Európskej únie. Tvrdia to ekonómovia Vladimír Baláž, Tatiana Kluvánková – Oravská a Štefan Zajac z Prognostického ústavu SAV, ktorí sa venovali hodnoteniu transformácie slovenskej ekonomiky po roku 1989 v monografii Inštitúcie a ekonomická transformácia (Veda 2007). Podľa nich demontáž centrálneho plánovania prebehla rýchlo, ale vybudovanie trhovej ekonomiky trvalo dlhšie. Politika transformácie bola podľa vedcov ovplyvnená smermi ekonomických teórií dominujúcimi koncom osemdesiatych rokov. Bola to neoklasická a neoliberálna teória, ktorá ignorovala úlohu inštitúcií, alebo si myslela, že sa spolu s trhom vytvárajú automaticky. Tieto paradigmy sa ukázali ako zjednodušené a nesprávne.

Práve preto, lebo nedokonalé trhy s nedokonalými inštitúciami vytvorili nedokonalé trhy produkčných faktorov. Napriek nedokonalým trhom produkčných faktorov a veľkým nerovnováham sa národná ekonomika prudko rozvíjala s vysokými mierami hospodárskeho rastu, V období rokov 1995 – 2005 rástol slovenský hrubý domáci produkt (HDP) s priemernou ročnou mierou rastu 4,4 %. Bol to dvojnásobok rastu krajín EÚ-15. Vedci podčiarkujú, že nižšia efektívnosť nemusí nevyhnutne viesť k úpadku.

Súčasné biologické modely indikujú, že evolúcia nie je jednoduchý  a priamočiary proces optimalizácie, ktorý vedie od menej vyspelých k vyspelejším biologickým druhom. Niektoré z ciest vývoja vytvárajú nie vždy efektívne, dokonalé a optimálne výsledky. To neznamená, že evolúcia zlyhala. Rozmanitosť je jednou z podmienok evolučného výberu. Prežitie závisí od prostredia, ktoré sa mení. Aj tá najschopnejšia ekonomická organizačná forma je najviac efektívna len v určitou ekonomickom a kultúrnom prostredí. V USA, Japonsku, Nemecku a iných krajinách existujú rôznorodé druhy kapitalizmu s veľmi odlišnými spôsobmi akumulácie a regulácie kapitálu.

Ekonómovia poznamenávajú, že je veľmi lákavé povedať, že angloamerický model akumulácie je najlepší, pretože USA dnes dominujú vo svete ako ekonomická, politická, vojenská i technologická superveľmoc. Je tiež pravdou, že miery ekonomického rastu sú v súčasnosti v Nemecku a Japonsku oveľa nižšie ako v USA a je zrejmé, že tieto ekonomiky potrebujú zásadné reformy.

Treba však vidieť, že v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch, boli ekonomickými lídrami práve Japonsko a Nemecko, a niet dôvodu, že týmito lídrami sa nemôžu stať po vykonaní nevyhnutných reforiem.

Analýza ekonomických reforiem ukázala , že existovali pokusy vytvoriť nový systém inštitúcií zhora, ale transformácia bola vývojovo podmienená a v značnej miere závisela od dedičstva minulého režimu. Slovensko  muselo nájsť svoju vlastnú cestu von z centrálneho plánovania, ktorá zároveň formuje jeho budúci vývoj. Podobne ako v prípade Japonska a Nemecka sa nedá povedať o Slovensku, že súčasná verzia kapitalizmu má dobré šance na dlhodobé prežitie, alebo nie.

Podobne ako firmy, aj krajiny a regióny súťažia medzi sebou o pracovnú silu a poznatky. Ale na rozdiel od firiem, regióny a krajiny nemôžu z konkurencie vystúpiť, dokonca ani keď v súťaži prehrajú. Firma sa rozpredá iným, alebo ide do dražby.

V prípade krajín neexistuje niečo podobné ako „koniec budúcnosti“ (Fukyama), neexistuje koniec ani pre Slovensko, ani pre Európu.

Prognostici sa prikláňajú k názoru, že vývojová podmienenosť a formovanie vývoja samozrejme neznamená, že ekonomická politika sa má zaoberať len podporou inštitucionálneho rámca ekonomických aktivít. Existujú oblasti kde je potrebná intenzívnejšia intervencia.

V dlhodobom výhľade je ekonomický rast definovaný najmä technologickým pokrokom a akumuláciou ľudského kapitálu. Ten ovplyvňuje spôsob a rýchlosť prenikania technológií do tkaniva ekonomiky. Väčšina rámcových podmienok sa vytvára aplikovaním širších sociálnych a ekonomických politík, ako napríklad zákony o pracovnom trhu, daňové zákony, systém zdravotného poistenia a podobne. Niektoré rámcové podmienky sa nedajú podľa vedcov vytvoriť inak, ako aplikovaním politík vedy a techniky. Najdôležitejšie z nich sú tie, ktoré vytvárajú dostatočnú zásobu ľudských a finančných zdrojov vo vede a technike. Otázky tvrby invácií a difúzie (rozptylu z miest s vyššou koncentráciou a miesta z nižšou koncentráciou) poznatkov sa na Slovensku dlhodobo zanedbávali. Preto je na ňom málo sofistikovaných inovačných politík.

Obrovský pokrok v doprave, informačných a komunikačných techník  umožnil znížiť cenu pracovnej sily, znížiť jej cenu a zvýšiť rýchlosť jej presunu z jednej krajiny do druhej. Moderný svet je globálne integrovaný. Prognostici si preto kladú otázky. Je globalizácia hrobom rozmanitosti?   Bude Slovensko po transformácii krajinou ako Dánsko, či Fínsko?

Pravdepodobne nie. Inovácie podporujú odlišný vývoj a inštitucionálna zmena obmedzuje zbližovanie.  Rozličné národné produkčné systémy sú rozdielne do rozdielnych a trvanlivých Inštitucionálnych rámcov, ktoré sú pomerne odolné voči zmenám. Nie je pravdepodobné, že globalizácia vymaže národné, alebo nadnárodné hranice.

 

VLADO BAČIŠIN