Vsobotu 23. februára 2002 o 18.15 hod. dostal službukonajúci pracovník Horskej služby (HS) Nízke Tatry juh správu od pracovníka z chaty M. R. Štefánika: do chaty sa nevrátil 19-ročný snowboardista z Banskej Bystrice. So svojou priateľkou zisťoval stav počasia, ktoré bolo veľmi nepriaznivé. Priateľka ho naposledy videla v Ďumbierskom sedielku asi 80 metrov od chaty, a len po príchode zistila, že ju nenasleduje. Pátracia akcia sa rozbehla o 18.30 hod., keď pracovníci HS prehľadali Mlynnú a Jánsku dolinu, kde sa spojili so skupinou záchranárov z Jasnej. Keďže výsledky pátrania boli negatívne, v pátraní pokračovala HS v nedeľu ráno. O 9.00 hod. mladého muža objavili v zrázoch Štiavnice v akútnom lavínovom teréne, ktorý ohrozoval aj záchranárov.

Hrozilo mu podchladenie, pretože strávil 17 hodín v zime, vo vetre, po kolená v čerstvom snehu, absolútne dezorientovaný. Čo však bolo najvážnejšie – v úplne nevyhovujúcom oblečení do hôr. Na sebe mal len podšívanú látkovú kombinézu a pod ňou tričko s krátkymi rukávmi. Čiapka sa mu premenila na ľadovú kryhu. Šálom z krku si radšej priviazal snowboard, aby ho nestratil. Najvyše si to odniesli nohy, pretože pri chôdzi sa mu sústavne vyhŕňali nohavice a sneh sa mu dostával do topánok a lepil sa na nechránenú časť. Po vyslobodení z lavínového terénu za pomoci HS, pracovníkov chaty M. R. Štefánika a prítomných horolezcov ho pomocou lanovej techniky dopravili do breznianskej nemocnice.

Tento prípad je doslova učebnicovou ukážkou podceňovania hôr, neznalosti a ignorovania základných pravidiel pobytu v horách.

Čo je dobré pre jedného…

Nie je to prvá a, žiaľ, ani posledná nehoda, ktoré sa stala. Ale nie všetky sa končia happy endom. Na konci viacerých akcií môžu záchranári konštatovať len smrť. Horská služba, ktorá má „na svedomí“ všetkých zachránených, sa však neustále borí s problémami. Od začiatku tohto roka by to už malo byť lepšie. Nový zákon o horskej záchrannej službe (zákon č. 544/2002 Z. z.) totiž priniesol niektoré zásadné zmeny. Mnohí ich hodnotia pozitívne, iní ich vidia v čiastočne negatívnom svetle (najmä turisti). Prijatie zákona považujú za úspech najmä sami záchranári. Dosiaľ prakticky žiadna právna norma problematiku horských záchranárov neriešila komplexne.

Nový zákon počíta s horskou službou ako s príspevkovou organizáciou napojenou na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly Ministerstva vnútra SR, ktoré od januára 2003 vykonáva funkciu zriaďovateľa. Riaditeľ Horskej záchrannej služby Jozef Janiga tvrdí, že nový zákon pomôže zlepšiť jej finančnú situáciu.

Počnúc uvedeným dátumom teda zanikla Tatranská horská služba a vznikla jednotná profesionálna záchranná inštitúcia Horská záchranná služba (HZS). Jej zamestnancami sa stali všetci profesionáli Horskej služby na Slovensku a Tatranskej horskej služby, ktorých je v súčasnosti 82. Pôsobí pri nej ešte niekoľko dobrovoľných združení. Svoju činnosť vykonáva na území Babej hory, vo Veľkej a Malej Fatre, Pieninách, v Pilsku, Slovenskom raji, vo Vysokých, Nízkych, Západných a Belianskych Tatrách, vrátane jaskýň a priepastí (§3).

Dávaj si pozor, kam stúpaš

Nový zákon presne stanovuje nielen postavenie a úlohy horskej služby, ale v záujme zaručenia bezpečnosti na horách sú v ňom stanovené aj povinnosti niektorých právnických a fyzických osôb, ako aj návštevníkov hôr. Najdiskutovanejšou otázkou je povinnosť uhradiť v prípade porušenia ustanovení spomínaného zákona technickú stránku záchrannej akcie. Môže ňou byť doprava záchranárov či záchranného materiálu, ako sú laná, skoby a podobne. Za porušenie zákona sa považuje napríklad to, ak osoba, ktorá sa nachádza v horskej oblasti, nedodržiava pokyny horskej služby, pravidlá správania na lyžiarskej trati, povinnosť zapísať sa pred túrou do knihy vychádzok a iné (§ 11 ods. 2 písm. a – d). Okrem povinnosti 100-percentnej úhrady nákladov môže zachránený za svoje správanie dostať aj pokutu za priestupok až do výšky 10-tisíc korún. Blokovú pokutu zaplatí aj taký turista, ktorého poverení zamestnanci horskej služby pristihnú pri „neprimeranom správaní“. Národné parky, napríklad TANAP, vydávajú vlastné pokyny, ktoré môžu byť ešte striktnejšie.

J. Janiga si je vedomý toho, že vymožiteľnosť pohľadávok nebude stopercentná. Bude sa robiť väčšinou prostredníctvom faktúry, prípadne inými zákonnými spôsobmi. O tom, či turista porušil zákon, budú podľa J. Janigu rozhodovať pracovníci HZS podľa právneho predpisu a pokynov HZS. Práve toto negatívne vnímajú viacerí návštevníci hôr. Môžu sa, pochopiteľne, obrátiť na súd, ak s rozhodnutím nesúhlasia.

Cena záchrannej akcie sa vopred vyčísliť nedá, pretože každá je jedinečná. Závisí od toho, kde sa človek stratil a za akého počasia. Podľa riaditeľa HZS J. Jani-gu môže akcia stáť od stoviek korún až do niekoľko desaťtisíc.

Problémom zostáva, kam sa zapísať, teda do akej knihy vychádzok, ak je človek na vlastnej chate. PROFIT položil túto otázku J. Janigovi, ktorý na ňu však neodpovedal.

Pokyny pre návštevníkov TANAP-u

1. Na vlastnom území TANAP-u sa môžu návštevníci pohybovať len po verejných komunikáciách a turistických značkovaných chodníkoch (TZCH) pri dodržaní časových a priestorových obmedzení (napríklad sezónne uzávery). Túry a exkurzie mimo siete TZCH je možné podnikať len v sprievode horských vodcov a sprievodcov, ktorí majú platné povolenie na túto činnosť.

2. Horolezeckú činnosť môžu vykonávať iba organizovaní horolezci v určených lokalitách podľa podrobných podmienok, s ktorými sú povinní zoznámiť sa prostredníctvom horolezeckých zväzov alebo Horskej služby TANAP-u.

3. Lyžovať sa smie iba na vyznačených lyžiarskych tratiach a svahoch, ako aj na TZCH v tom čase otvorených, pričom na TZCH má peší návštevník prednosť.

4. Bicykle je možné využívať len na verejných komunikáciách a cyklotrasách vyznačených v teréne a na cykloturistických mapách.

5. Lety na padákoch a závesných klzákoch je možné uskutočňovať len v určených priestoroch.

6. Táborenie a parkovanie áut je možné iba na určených a označených miestach (táboriská, parkoviská). Nie je dovolené prenocovanie vo voľnej prírode ani na cestách a parkoviskách. Vjazd motorových vozidiel a bicyklov mimo verejných komunikácií je zakázaný. Zákaz sa nevzťahuje na vozidlá TANAP-u a ďalšie vozidlá, ktoré zabezpečujú nevyhnutné úlohy. Tieto vozidlá sú príslušne označené.

7. Prírodné prostredie TANAP-u je chránené ako celok. Preto nie je dovolené trhanie a poškodzovanie rastlín, krov a stromov.

8. Je zakázané chytať, usmrcovať a zbierať všetky vývinové štádiá živočíchov, narúšať ich životné rytmy hlukom, fotografovaním mimo TZCH, hádzaním kameňov, umelým prikrmovaním a pod. Vodiť a chovať psov mimo osád, okrem služobných psov ŠL TANAP-u, nie je dovolené.

9. Je zakázané znečisťovať prostredie odpadkami, umývaním áut, výmenou olejov a nadmernou hlučnosťou, ďalej klásť oheň mimo vyhradených lokalít, kúpať sa v plesách a potokoch, premiestňovať horniny, vytvárať skalné kopy a úkryty.

10. Pokyny príslušných pracovníkov (Lesná stráž, Stráž ochrany prírody, Horská záchranná služba) sú pre náv-števníkov záväzné. Porušenie je stíhateľné podľa príslušných predpisov.

Ako privolať pomoc v horách

Volanie o pomoc sa v horách signalizuje zvukovým alebo svetelným signálom s frekvenciou 6-krát za minútu s jednominútovými prestávkami.

Správu o nehode môžete podať v najbližšej chate, horárni alebo stanici lanovky a, samozrejme, v sídle horskej služby.

Základné údaje pri žiadosti o zásah:

kto a odkiaľ volá, miesto a čas úrazu, rozsah úrazu – opis stavu pacienta (informácie o predchádzajúcom zdravotnom stave), meno, priezvisko, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu alebo pasu, bydlisko,

zamestnanie.