Priebežné údaje o vývoji fiškálneho hospodárenia ukazujú, že schodok celého okruhu verejných financií sa vyvíja pozitívnejšie, ako sa predpokladalo. Kým centrálne banka predpokladá na tento rok deficit verejných financií na úrovni 28 mld. Sk, podľa predbežných údajov ku koncu augusta za posledných 12 mesiacov deficit verejných financií dosiahol 20,4 mld. Sk (bez reštrukturalizačných nákladov bánk). Napriek týmto optimistickým údajom by sa však v dôsledku použitia prostriedkov z privatizácie fiškálny deficit v decembri mal vyšplhať až na úroveň 4 % hrubého domáceho produktu (HDP), a to napriek očakávanému zlepšeniu výberu daní. Vyplýva to z analýzy ING Barings.

Podľa ING sa vláde v rokoch 1999 až 2000 nepodarilo systematicky adresovať svoje výdavky a namiesto toho pristúpila ku krátkodobým opatreniam v mzdovej oblasti ako aj v oblasti krátenia investičných výdavkov. Tieto opatrenia v súčinnosti so znížením dane z príjmov právnických osôb zo 40 na 29 % by mohli deficit verejných financií na budúci rok vytlačiť až na úroveň 5 % HDP, čo sú ukazovatele porovnateľné s obdobím rokov 1997 až 1998. Predpovede ING sú pritom optimistickejšie, pretože návrhy vlády vychádzajú z podhodnotených daňových príjmov.

S cieľom zlepšiť transparentnosť fiškálneho hospodárenia, Ministerstvo financií SR v súčasnosti zahŕňa hospodárenie verejných fondov do štátneho rozpočtu a financuje ich priamymi transfermi zo štátneho rozpočtu. Avšak, ako poukazuje ING, disponibilný objem privatizačných výnosov spomaľuje samoreformné kroky v zdravotníctve, školstve ako aj v sociálnom zabezpečení, čím ohrozuje udržateľnosť súčasného fiškálneho hospodárenia vlády.

Vláda počíta na budúci rok s deficitom verejných financií na úrovni takmer 4 % HDP. Celkový deficit verejných financií by mal na budúci rok predstavovať 35,942 mld. Sk. Z toho schodok štátneho rozpočtu by mal byť na úrovni 35,289 mld. Sk pri príjmoch 179,286 mld. Sk a výdavkoch 214,575 mld. Sk a na vytvorenom HDP by sa tak mal budúcoročný schodok podieľať 3,68 %. Predpokladaný schodok verejných financií by sa však mohol zvýšiť o ďalších 2,9 mld. Sk v prípade realizácie reformy a rozvojových programov z privatizácie. Za takýchto okolností by sa na vyprodukovanom HDP schodok všeobecnej vlády podieľal viac ako 4 %. Na takmer 5-percentný podiel na HDP by sa mohol schodok vyšplhať pri uplatnení osobitných prípadov, pri ktorých sa môže deficit navýšiť celkovo o 8,9 mld. Sk. Tieto prípady zahŕňajú financovanie výstavby diaľnic v objeme 8,7 mld. Sk a úveru od Svetovej banky a Rozvojovej banky Rady Európy spolu na úrovni 207,5 mil. Sk, pretože pri realizácii oboch možných vplyvov by celý verejný okruh na budúci rok skončil s deficitom až 47,757 mld. Sk.

Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) v utorok vo svojej výročnej správe o tranzitívnych ekonomikách oznámila, že Slovensko musí vykonať viac opatrení v oblasti sprísňovania fiškálnej politiky a reštrukturalizácie sociálneho systému, ak chce dosiahnuť posilnenie verejných financií. Pokles fiškálneho deficitu v roku 1999 na 3,5 % HDP bol podľa EBOR predovšetkým výsledkom jednorazových opatrení a daňových reforiem. „Je nepravdepodobné, že deficit bude pokračovať v poklese, pretože náklady na reštrukturalizáciu a výdavky na sociálnu sieť sú vysoké. Štát by mal poskytnúť na podporu sociálneho systému dodatočných 30 miliárd korún (601 mil. USD), čo predstavuje takmer 4 % HDP, s cieľom vykryť nedoplatky pri sociálnych dávkach a vykompenzovať rastúci deficit sociálneho systému,“ uvádza sa v správe EBOR. EBOR taktiež upozornila, že SR bude musieť splatiť privatizačné dlhopisy, emitované v roku 1996, čo predstavuje ďalších 4 % HDP.