A. Vývoj zahraničného obchodu za január až december 2001

(Vypracované Ministerstvom hospodárstva, uvedené v plnom znení)

Sumárny prehľad vývoja zahraničného obchodu SR v roku 2001 v porovnaní s rokom 2000:

2000 2001 zmena

vývoz 548,5 mld. Sk 610,7 mld. Sk + 11,3 %

dovoz 590,3 mld. Sk 713,9 mld. Sk + 20,9 %

bilancia -41,7 mld. Sk – 103,2 mld. Sk – 61,5 mld. Sk

Podiel mesiaca december na celkovom deficite ZO

Historicky najvyšší prepad bilancie zahraničného obchodu v poslednom mesiaci roku vo výške 16 mld. Sk prehĺbil kumulatívny deficit zahraničného obchodu za rok 2001 na rekordných 103,2 mld. Sk (dovtedy najvyšší deficit v roku 1998 vo výške 82,9 mld. Sk).

Pri výške dovozu, ktorý v decembri zostal na úrovni ročného priemeru, bol decembrový deficit výsledkom výrazného poklesu vývozu na najnižšiu hodnotu v tomto roku (o 7,9 mld. Sk nižší vývoz v decembri oproti priemeru za prvých jedenásť mesiacov).

Z teritoriálneho pohľadu sa decembrový pokles vývozu najviac prejavil smerom k EÚ, a to hlavne k nasledujúcim krajinám – Nemecko (najväčší pokles vôbec), Taliansko, Rakúsko a smerom k CEFTA – hlavne k ČR.

Z komoditného hľadiska bol v decembri najväčší pokles vo vývoze osobných automobilov, rafinérskych produktov (benzíny a oleje), plochých valcovaných výrobkov zo železa a ocele, častí a príslušenstva motorových vozidiel. Vo vzťahu k EÚ išlo aj o vývoz živých hovädzích zvierat (komodita s najväčším poklesom decembrového vývozu do Nemecka) a vzhľadom k CEFTA o vývoz priadze zo syntetických vlákien.

Vývoj dynamiky ZO

V dôsledku poklesu dynamiky dovozu aj vývozu v roku 2001, dynamika zahranično-obchodného obratu oproti roku 2000 poklesla na 116,3 % (oproti doteraz najvyššej dynamike obratu 127,6 % dosiahnutej za rok 2000).

Dynamika vývozu klesala rýchlejšie a počas prvých sedem mesiacov sa prehlbovalo zaostávanie dynamiky vývozu za dynamikou dovozu až na rozdiel o 11,6 p.b., odvtedy sa zaostávanie dynamiky vývozu mierne spomaľovalo a za celý rok to znamená rozdiel o 9,6 p.b.

Komoditný pohľad – vývoz
Pri medziročnom poklese dynamiky vývozu o 18,2 p.b. vzrástol vývoz medziročne o 62,2 mld. Sk. Z najvýznamnejších vývozných komodít najviac medziročne poklesla dynamika vývozu nerastných palív, vozidiel, železa a ocele, organických chemických výrobkov, nábytku, hliníka, plastov, papiera, strojov a ich častí. Absolútny medziročný pokles vývozu zaznamenali vozidlá, organické chemické výrobky a plasty.

V podrobnejšej štruktúre to znamená medziročný pokles prírastku vývozov oproti roku 2000 pre osobné automobily o 35 mld. Sk, benzíny a oleje o 17,2 mld. Sk, ploché valcované výrobky zo železa a ocele o 9,2 mld. Sk, surový hliník o 2,6 mld. Sk, sedadlá a ich časti (hlavne do motorových vozidiel) o 2,5 mld. Sk. Vývoz osobných automobilov a tiež benzínov a olejov zaznamenal súčasne medziročný pokles v absolútnych hodnotách.

Z najvýznamnejších vývozných komodít vývoz v roku 2001 rástol rýchlejšie ako v roku 2000 pri elektrických strojoch a zariadeniach, výrobkoch zo železa a ocele, odevoch a doplnkoch, kaučuku a výrobkoch (hlavne nové pneumatiky z gumy), železničných a električkových lokomotívach a vozidlách (hlavne nákladné vagóny).

Komoditný pohľad – dovoz
Pri medziročnom poklese dynamiky dovozu o 5,0 p.b. vzrástol dovoz medziročne o 165,4 mld. Sk. Nárast dovozu oproti rovnakému obdobiu minulého roka je široko komoditne rozložený. Z najvýznamnejších dovozných komodít sa najviac medziročne zvýšila dynamika dovozu strojov, prístrojov a ich častí, železa a ocele, výrobkov zo železa a ocele, elektrických strojov a zariadení a ich častí.

V podrobnejšej štruktúre sa rast dynamiky dovozov prejavil medziročným zvýšením prírastku dovozov osobných automobilov o 7,8 mld. Sk, rafinérskych produktov – benzínov a olejov o 3,6 mld. Sk, palivových článkov do jadrových reaktorov o 3,1 mld. Sk, strojov na automatické spracovanie dát o 2,5 mld. Sk, piestových vznetových motorov (dieselové motory) o 2,1 mld. Sk, motorových vozidiel na nákladnú dopravu o 2,1 mld. Sk, zariadení a strojov elektrických na spájkovanie o 1,6 mld. Sk, strojov a mechanických prístrojov s vlastnou individuálnou funkciou o 1,5 mld. Sk.

Z najvýznamnejších dovozných komodít výrazne medziročne poklesla dynamika dovozu nerastných palív, pri organických chemických výrobkoch bol súčasne zaznamenaný medziročný pokles dovozu v absolútnych hodnotách, poklesla tiež dynamika dovozu nábytku, hliníka a výrobkov z hliníka, plastov a výrobkov z nich.

V podrobnejšej štruktúre to znamená medziročný pokles prírastku dovozov ropy o 23,9 mld. Sk, zemného plynu o 18,1 mld. Sk, vratných alebo rotačných zážihových spaľovacích motorov o 4,6 mld. Sk, častí a príslušenstva motorových vozidiel o 8,1 mld. Sk.

Teritoriálny pohľad
Podiel obchodu s krajinami EÚ v súhrne na celkovom zahraničnom obchode sa v roku 2001 oproti predchádzajúcemu roku zvýšil. Dovoz aj vývoz rástli s dynamikou vyššou ako priemer. Podiel vývozu do EÚ dosiahol v roku 2001 59,9 % z celkového vývozu, podiel dovozu 49,8 % z celkového dovozu. Bilancia vzájomného obchodu je kladná, pri výške 10,2 mld. Sk však znamená medziročné zhoršenie o 25,1 mld. Sk.

V prípade CEFTA je medziročný rast podielu na celkovom zahraničnom obchode spôsobený rastom podielu dovozov. Dovoz z krajín CEFTA v roku 2001 dosiahol 22,5 % z celkového dovozu. Naopak podiel vývozov do krajín CEFTA medziročne poklesol na 30,0 %. Aktívna bilancia vzájomného obchodu 22,5 mld. Sk však znamená medziročné zhoršenie o 16,7 mld. Sk.

Najvýznamnejšími partnerskými krajinami v zahraničnom obchode SR sú:

– Nemecko s podielom 24,7 % na celkovom dovoze a 27,0 % na celkovom vývoze,

– Česká republika s podielom 15,1 % na celkovom dovoze a 16,6 % na celkovom vývoze.

Podiel vzájomného obchodu s Nemeckom medziročne minimálne poklesol pri podpriemernom raste dovozu o 19,2 % a nadpriemernom raste vývozu o 12,5 %. Deficit obchodnej bilancie 11,0 mld. Sk je zhoršením bilancie oproti roku 2000 o 10 mld. Sk (druhé najväčšie zhoršenie bilancie po ČR). Na výške obchodného deficitu sa podieľa nárast dovozov komodít sledujúcich hlavne rast náročnosti vývozu na dovozy – strojov a prístrojov, elektrických strojov a zariadení, motorových vozidiel, ich častí a príslušenstva, plastov a výrobkov z nich a tiež poklesy vývozov hlavne pri komoditách hliník a výrobky z hliníka, plasty a výrobky z nich, výrobky z kameňa, sadry, cementu, nerastné palivá (benzíny a oleje), tabak a tabakové náhradky.

Pokles podielu vzájomného obchodu s Českou republikou oproti rovnakému obdobiu minulého roka bol spôsobený podpriemerným rastom vývozov (o 6,4 %). Pri nadpriemernom raste dovozov o 23,9 % dosiahla vzájomná obchodná výmena deficit vo výške 6,0 mld. Sk, čo je najväčšie medziročné zhoršenie o 14,6 mld. Sk. Na výške obchodného deficitu sa podieľa pokles vývozov hlavne papiera, kartónu a lepeniek, organických chemických výrobkov a plochých valcovaných výrobkov zo železa a ocele a nárast dovozov hlavne pri komoditách osobné automobily, ich časti a príslušenstvo, súčasti železničných a električkových vozidiel, čierne uhlie, rafinérske produkty – benzíny a oleje, pšenica a súraž.

Deficit
Z teritoriálneho pohľadu sa na celkovom deficite najviac podieľajú Rusko (99,1 mld. Sk), Nemecko (11,0 mld. Sk), Japonsko (10,9 mld. Sk), Čína (10,6 mld. Sk), Španielsko (9,7 mld. Sk), ČR (6,0 mld. Sk), USA (5,9 mld. Sk).

Najväčšie medziročné zhoršenie deficitu po ČR o 14,6 mld. Sk a Nemecku o 10,0 mld. Sk zaznamenávame v obchode s Francúzskom o 9,2 mld. Sk, Talianskom o 5,4 mld. Sk, Ruskom o 3,5 mld. Sk, Čínou o 2,9 mld. Sk, Rakúskom o 2,6 mld. Sk.

Tradične najvyšší obchodný deficit s Ruskom je závislý hlavne na dovoze ropy a zemného plynu. Na deficite roku 2001, ktorý dosiahol 99,1 mld. Sk sa dovoz ropy podieľal 41,7 mld. Sk a dovoz plynu 45,5 mld. Sk. Medziročné zhoršenie deficitu o 3,5 mld. Sk (v predchádzajúcom roku zhoršenie o 43,9 mld. Sk) je prejavom klesajúcej ceny ropy a spomaľovania rastu cien plynu. Pokles nákupných cien ropy z Ruska, po ich kulminácii v máji spôsobil, že priemerná cena ropy klesla na úroveň 89,5 % priemernej ceny roku 2000. Pri medziročnom raste dovozu ropy v hmote o 1,4 % to znamenalo medziročný pokles dovozu ropy o 4,2 mld. Sk. Za ropou sa s časovým posunom prejavuje aj spomaľovanie rastu cien zemného plynu a pokles medziročných prírastkov dovozov. Pri medziročnom náraste priemernej ceny zemného plynu o 15,3 % a medziročnom poklese dovozu hmotného objemu o 3,2 % vzrástol dovoz zemného plynu medziročne o 4,7 mld. Sk.

Deficit zahraničného obchodu s agropotravinárskymi produktmi sa na celkovej výške deficitu podieľa 20,3 mld. Sk, medziročne sa zhoršil o 3,4 mld. Sk. Pri podiele obratu zahraničného obchodu s agropotravinárskymi produktmi vo výške 4,9 % z celkového obratu má deficit zahraničného obchodu s agropotravinárskymi produktmi podiel na celkovom deficite 19,6 %.

Na celkovej výške deficitu má z komoditného hľadiska najväčší podiel medziročné zhoršenie deficitu v kapitolách vozidlá, stroje, prístroje a ich časti, elektrické stroje a zariadenia a ich časti, plasty a výrobky z nich, nerastné palivá, obilie, farmaceutické výrobky, výrobky zo železa a ocele.

B. Vývoj bežného účtu platobnej bilancie za január až november 2001

(Vypracované Národnou bankou Slovenska, uvedené v plnom znení)

Deficit zahraničného obchodu SR dosiahol v novembri podľa predbežných údajov 12,9 mld. Sk, čo predstavovalo najvyšší mesačný deficit v roku 2001. V porovnaní s novembrom 2000 bol vyšší o 4,6 mld. Sk

V novembri 2001 sa vyviezol tovar v hodnote 53,2 mld. Sk, čo znamenalo pokles v medziročnom porovnaní o 0,9 % (v USD rast o 2,4 % a EUR pokles o 1,4 %). Dovezený tovar predstavoval 66,1 mld. Sk a jeho medziročný rast dosiahol 6,6 % (v USD o 10,2 % a EUR o 6,1%).

Vývoj novembrového zahraničného obchodu sa prejavil v ďalšom znížení dynamík rastu dovozu a vývozu v kumulatívnom vyjadrení, pričom rast dovozu o 22,5 % (o 16,5 % v USD, resp. o 20,2 % v EUR) predstihol vývoznú dynamiku, ktorá dosiahla 12,7 % (7,2 % USD, resp. o 10,6 % v EUR). Podľa predbežných údajov ŠÚ SR sa za január až november vyviezol tovar za 567 mld. Sk a doviezol tovar v hodnote 654,2 mld. Sk. Deficit zahraničného obchodu dosiahol 87,2 mld. Sk a v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku bol vyšší o 56,1 mld. Sk.

Vývoz medziročne vzrástol o 63,9 mld. Sk (za rovnaké obdobie roku 2000 rast exportu predstavoval 118,1 mld. Sk). Na celkovom prírastku exportu sa podieľali elektrické stroje na záznam a reprodukciu zvuku a obrazu (10,8 mld. Sk), stroje a ich časti (6,5 mld. Sk), nábytok (3,8 mld. Sk), odevy a doplnky (3,6 mld. Sk), železo a oceľ (3,7 mld. Sk), papier a výrobky (3 mld. Sk), Sk), kaučuk a výrobky (2,9 mld. Sk). Na nižšom tempe rastu vývozu sa okrem osobných automobilov (medziročný prírastok poklesol o 32,2 mld. Sk) podieľali aj nerastné palivá, železo a oceľ, organické chemické výrobky, plasty, hliník a v posledných mesiacoch aj stroje. Okrem elektrických strojov, ktoré predstavujú stabilnú zložku rastu vývozu v roku 2001, rýchlejšie oproti roku 2000 rástol len vývoz železničného vozového parku, kaučuku a odevov.

Dovoz sa medziročne zvýšil o 119,9 mld. Sk a prevýšil nárast dovozu za rovnaké obdobie roku 2000 o 8,8 mld. Sk. V porovnaní s rokom 2000 bola štruktúra dovozu v roku 2001 rozdielna. Zatiaľ čo v roku 2000 sa dovoz strojov, elektrických strojov a motorových vozidiel (bez osobných automobilov vrátane príslušenstva) podieľal 19,5 % na celkovom náraste dovozu a najvyšší podiel (40 %) mali nerastné palivá, v roku 2001, komodity pokrývajúce investičný dopyt tvorili približne 40 % z medziročného nárastu dovozu SR. Na druhej strane naďalej rastie dovoz výrobkov pre konečnú spotrebu, ako sú osobné automobily, farmaceutické výrobky, nábytok, odevy, obuv, knihy, hračky a pod. (nárast dovozu týchto priemyselných výrobkov dosiahol približne 19 mld. Sk, zatiaľ čo v roku 2000 ich nárast bol približne 7 mld. Sk).

Aktívne saldo bilancie služieb predstavovalo za 11 mesiacov 18,8 mld. Sk a vplyvom pokračujúceho rastu príjmov z cestovného ruchu po niekoľkých mesiacoch poklesu, dosiahlo približne úroveň rovnakého obdobia roku 2000. V obchode so službami pokračoval predstih tempa rastu dovozu pred vývozom, aj keď sa rozdiel oproti predchádzajúcim mesiacom zmenšil. Zatiaľ čo platby za dovoz služieb v Sk vzrástli o 18,5 % (v USD o 12,7 %), inkasá za vývoz v Sk vzrástli o 14,3 % (v USD o 8,7 %).

Bilancia dopravy skončila aktívnym saldom vo výške 22,4 mld. Sk, čo bolo o 0,5 mld. Sk menej ako v rovnakom období minulého roka. Objemovo najvyššou položkou v rámci dopravných služieb boli aj naďalej príjmy z tranzitu plynu a ropy z Ruska do ČR, západnej a južnej Európy, ktoré dosiahli 31,6 mld. Sk a zostali približne na úrovni minulého roka. Bez príjmov za tranzit by doprava dosiahla deficit 9,2 mld. Sk. V medziročnom porovnaní došlo len k miernym posunom, keď rast príjmov z nákladnej železničnej dopravy bol sprevádzaný rastom výdavkov ostatných služieb vo všetkých jej zložkách (osobná doprava, nákladná doprava hlavne automobilová a obchodné náklady v dovoze).

V zahraničnom cestovnom ruchu pokračoval rast čistých príjmov a ich objem predstavoval 10,5 mld. Sk. Devízové príjmy dosiahli 23,6 mld. Sk a medziročne vzrástli o 28,9 %. Devízové výdavky slovenských občanov predstavovali 13,1 mld. Sk a ich pomalší rast o 3,1 % umožnil nárast aktívneho salda v medziročnom porovnaní o 4,9 mld. Sk. Dôležitú úlohu v cestovnom ruchu nadobúdajú platobné karty, keď transakcie pri ich použití sa podieľali 22 % na príjmoch a 29 % na výdavkoch zahraničného cestovného ruchu.

Na rozdiel od dopravy a cestovného ruchu, ktoré boli prebytkové, bilancia „iných služieb celkom“ (služby spojov, stavebné služby, poisťovacie služby, finančné služby, prenájom, služby výpočtovej techniky, reklama, obchodné služby, technické služby a pod.) dosiahla za 11 mesiacov deficit 13,1 mld. Sk. Vysoký nárast deficitu v kategórii „iné služby celkom“ o 4,6 mld. Sk bol výsledkom vývoja v stavebných prácach, ktoré vytvorili deficit 3,7 mld. Sk, čo bolo o 3,9 viac ako v rovnakom období minulého roku. Okrem stavebných prác sa nárast deficitu, aj keď v podstatne menšej miere, prejavil v technických službách a v službách obchodnej povahy, ktoré po minuloročnom priaznivom trende začínajú opätovne nadobúdať tendenciu predstihu tempa rastu dovozu pred vývozom. Mierne zlepšenie nastalo v službách právnych, účtovných a poradenských, ktorých deficit poklesol z 2,9 mld. Sk na 2,2 mld. Sk a službách spojov, ktoré ako jediné v roku 2001 dlhodobejšie dosahujú aktívne saldo (1,4 mld. Sk).

Bilancia výnosov dosiahla deficit 13,7 mld. Sk, čo bolo o 0,7 mld. Sk menej ako v rovnakom období minulého roku. Pokles deficitu, ktorý nadobúda už spomaľujúcu tendenciu, sa najviac prejavil v ostatných investíciách, kde súčasne došlo k rastu úrokov z vkladov v zahraničí a poklesu platieb úrokov z úverov čerpaných v predchádzajúcich rokoch (pokles platieb úrokov z úverov súvisel so zmenou štruktúry zahraničných zdrojov a bol kompenzovaný rastom platených úrokov z cenných papierov). Opačná situácia nastala u výnosov z majetku, kde došlo k poklesu príjmov (rast príjmov v roku 2000 bol len jednorazovou záležitosťou) a rastu výdavkov v súvislosti rastom platieb z majetku priamym investorom a ich následným prevodom do zahraničia.

Ďalšou položkou, ktorá zaznamenala zlepšenie oproti minuloročnému vývoju, bola bilancia bežných transferov, ktorá vytvorila prebytok 8,9 mld. Sk (o 3,6 mld. Sk viac ako v roku 2000). V štruktúre bilancie bežných transferov dominovali inkasá zo zahraničia za prevody fyzických a právnických osôb a neinvestičné dotácie do komerčného sektora.

Deficit bežného účtu platobnej bilancie dosiahol podľa predbežných údajov 72,1 mld. Sk a v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2000 bol vyšší o 52,0 mld. Sk.

zdroj: internetova strany vlády SR