Rok 2000 sa v ekonomickej oblasti začal ošiaľom nad možnosťami „novej ekonomiky“. Presnejšie povedané, nad údajne neobmedzenými vyhliadkami firiem, operujúcich v internete. Hlavným znamením „novej ekonomiky“ je skutocnosť, že dominantným výrobným faktorom už nie sú stroje a zariadenia, ale idey; základným spostredkovateľským médiom je celosvetová počítačová sieť. Kto má úspešný nápad, ten má vyhraté – podnikateľské hranice v ére internetu nejestvujú. Kliknutím myšky sa tvorivá myšlienka dostane v okamihu sekundy prostredníctvom elektronickej pošty do celého sveta. Boj o trhy nie je sústredený na jednotlivú krajinu, ale na celý glóbus. Na propagáciu materiálneho či nemateriálneho tovaru a jeho predaj netreba drahých sprostredkovateľov. Makléri sú do veľkej miery nahradení e-mailom, informáciami na firemných domovských stránkach v internete a diskusnými fórami v globálnej kompjútrovej sieti.

Veľké koncerny museli na túto revolúciu chtiac-nechtiac reagovať. Heslom dňa bola teda v uplynulých mesiacoch radikálna vnútropodniková prestavba. Na miesto zabehaných hierarchií nastúpili neustále sa meniace vnútropodnikové kolektívy zamestnancov. Pracovníci sa stali samostatnejší, obratom ruky začali reagovať na želania zákazníkov. V doterajšej „starej“ ekonomike, teda v doznievajúcej ére priemyselnej revolúcie, boli dominantným zamestnaneckým kapitálom nadobudnutá skúsenosť a dosiahnutá pozícia v podnikovej hierarchii. Dnes stojí v popredí trhová hodnota vykonanej práce – bez ohľadu na počet strávených a odpracovaných rokov vo firme.

„Nová ekonomika“, vychádzajúca z globalizácie a zakladajúca sa na ideách a internete, sa v roku 2000 stala neodmysliteľnou ekonomickou realitou. Slovíčko „realita“ sa však ukázalo byť pre info-technologických pionierov dvojsečným: Po bezhraničnom nadšení sme od marca dodnes svedkami tvrdého internetovského precitnutia. Prognózy o údajnej nekonečnej expanzii firiem z celosvetovej počítačovej siete stáli doslova a do písmena na pieskových nohách. Veľká väčšina info-technologických podnikov prezentovala verejnosti a ekonomickým odborníkom nezriedka nevyzreté plány. Tieto sa medzičasom ukázali byť nerealizovateľné – išlo do veľkej miery o makulatúry.

Výsledok? Najlepším barometrom úspešného podnikania je burza. Analytici na parkete si totiž berú pod prísnu ekonomickú lupu súčasnú situáciu príslušnej firmy – a najmä vyhliadky do podnikateľskej budúcnosti. Vývin kurzov info-technologických akcií bol verným odrazom všeobecného hodnotenia internetovského sveta. Rok 1999 stál v znamení info-technologickej eufórie. Hlavný ukazovateľ „novej ekonomiky“ Nasdaq Composite (index vyše 4400 info-technologických akcií) explodoval v roku 1999 o vyše 80% – z 2193 bodov na 4042 bodov. Razantný vzrast pokračoval do marca tohto roku: Nasdaq Composite dosiahol historický rekord 5133 bodov. Potom došlo k veľkému zlomu: Burziáni si konečne (a definitívne!) uvedomili, že aj internetovskí manažéri varia z vody. Že aj ich firmy musia vykazovať zisk, že musia mať realistické podnikateľské plány. A tak sme od marca svedkami totálneho spľasnutia gigantickej info-technologickej burzovej bubliny. „Novo-ekonomický“ barometer Nasdaq Composite klesol o vyše 50%; tento december sa väčšinou pohyboval okolo hranice 2500 bodov. Niektorých internetovských gigantov zasiahlo trpké burzové info-technologické precitnutie viac ako bolestivo: Kurz AOL klesol o polovicu, Amazon o vyše 80%, Yahoo o takmer 90%.

Teda, ekonomický vývoj v roku 2000 v kocke: Internetu a info-technológiám patrí v každom prípade budúcnosť. Pozorovatelia globálnej hospodárskej scény by v každom prípade mali zabudnúť na doterajšie klasifikovanie podnikov do „novej“ a „starej“ ekonomiky. Internetovské podniky sa musia orientovať podľa klasických ekonomických zákonov o ponuke a dopyte, ako aj o nevyhnutnosti ziskového hospodárenia. Firmy z takzvanej „starej“ ekonomiky sa musia prispôsobovať významu celosvetovej počítačovej siete. V uplynulých mesiacoch sme boli svedkami začiatku procesu splývania „novej“ a „starej“ ekonomiky. Na jeho konci určite prestaneme rozlišovať medzi týmito dvoma pojmami. Veď ekonomika je iba jedna – a tou najúčinnejšou, najefektívnejšou, najracionálnejšou a najsociálnejšou je (ako odjakživa) moderná ekonomika. Toto je hlavnou zvesťou minulých dvanástich mesiacov a posolstvom do blízkej i menej blízkej budúcnosti.