Inflačné riziko v eurozóne sa v uplynulých mesiacoch znížilo, avšak potenciálna hrozba sa úplne nevytratila. Uviedol to vo štvrtok vedúci ekonóm Európskej centrálnej banky (ECB) Otmar Issing. Inflačné miery v krajinách Európskej menovej únie (EMÚ), ktoré sa zatiaľ stále udržiavajú nad cieľovou úrovňou, naďalej čelia doznievajúcemu dopadu nedávneho oslabovania eura, ako aj zvyšovanie nákladov na energiu. Táto situácia by mala podľa ekonóma pretrvávať aj v priebehu nasledujúcich mesiacoch.

Za ambicióznu označil Issing aj tohoročnú cieľovú inflačnú úroveň vo výške 2 %, ktorá však ale podľa neho nie je stále dostatočnou výzvou. Spotrebiteľské ceny v eurozóne sa v marci medziročne zvýšili o 2,6 %, z čoho predstavitelia ECB obviňovali najmä rastúce ceny energie a donedávna oslabujúce euro.

ECB sa zaviazala udržať v regióne cenovú stabilitu. Issing vyjadril presvedčenie, že eurozónu čaká udržateľný bezinflačný rast, ktorý by mal prispieť k makroekonomickej stabilite svetového hospodárstva. Ako ekonóm už nedávno avizoval, ekonomika eurozóny by mala zaznamenať rovnaký, resp. mierne lepší rast v porovnaní s jej dlhodobým potenciálom. Podľa prognóz centrálnej banky by hospodárstvo EMÚ mohlo z dlhodobého hľadiska zaznamenať rast v rozmedzí 2-2,5 % bez zintenzívňujúcich sa inflačných tlakov.

Viacero ekonómov vyzvalo ECB, jedinú významnú centrálnu banku, ktorá v tomto roku zatiaľ nepristúpila k znižovaniu svojich úrokových sadzieb, aby uskutočnila viac krokov na podporu svetového rastu, najmä s ohľadom na hospodárske spomalenie v USA. Ako však uviedol Issing, najlepším príspevkom ECB k celosvetovému blahobytu je udržanie cenovej stability v regióne. Zároveň dodal, že akékoľvek zlepšenie rastového potenciálu v eurozóne závisí od implementácie ďalších štrukturálnych reforiem v oblasti trhu práce a finančného trhu.