Júnová inflácia na úrovni 0,2 % bola v súlade s očakávaniami trhu. Medziročná inflácia predstavovala pritom 8,2 %. Bankoví analytici predpokladajú, že očakávaný vývoj inflácie bude viesť k ďalšiemu znižovaniu kľúčových úrokových sadzieb centrálnou bankou.

Najvyšší prírastok dosiahli ceny za vzdelávanie, na úrovni 1,1 %. „Ich váha však v spotrebiteľskom koši nie je podstatná,“ skonštatovala analytička ČSOB Silvia Čechovičová. Naopak, oveľa významnejšiu úlohu zohrávajú podľa nej ceny potravín. „Tie podľa očakávania vzrástli a to o 0,5 %, hlavne kvôli drahšiemu ovociu či cukru,“ skonštatovala. Nedostatok niektorých druhov tovarov na trhu, ako je maslo, môže vyústiť podľa analytičky do nárastu ich ceny. „Avizované je pritom aj zdražovanie bravčového mäsa,“ dodala. Smerom hore sa v júni posunuli aj ceny v doprave a v kategórii hotely a reštaurácie. Ceny pohonných hmôt vzrástli v júni medzimesačne o 0,8 %. „V tejto položke sme očakávali mierny pokles,“ uviedla analytička VÚB Mária Alexová. Zvyšné kategórie nepriniesli podľa Čechovičovej žiadne prekvapenie.

„V ďalších mesiacoch budeme svedkami zmiernenia medziročnej inflácie, najmä vplyvom bázického efektu,“ uviedol analytik Tatra banky Elizej Macho. Najvyšší prepad uvidíme podľa Čechovičovej v augustových číslach. Rizikom však podľa nej budú už spomínané ceny potravín a prípadný rast cien ropy na svetových trhoch. Očakávaný vývoj inflácie dáva podľa Čechovičovej centrálnej banke priestor na uvoľnenie menovej politiky. „Vzhľadom na silný rast ekonomiky a oživujúci sa domáci dopyt, však bude tento priestor limitovaný,“ dodáva.

Ku koncu roka Alexová očakáva naďalej celkovú medziročnú infláciu na úrovni 7 % a jadrovú infláciu okolo 3 %. Macho očakáva priemernú mieru inflácie v tomto roku na úrovni 7,6 %. „V budúcom roku očakávam pri absencii nákladových tlakov implikovaných administratívnymi zásahmi výraznejšiu dezinfláciu,“ skonštatoval. V roku 2005 očakáva Macho priemernú infláciu pod úrovňou 3,5 %. „V prípade ešte jedného zníženia kľúčových úrokových sadzieb o 50 bázických bodov, v krajnom prípade o 100 bázických bodov, bude budúci rok v znamení nemenných úrokových sadzieb,“ uviedol Macho.

Dynamika rastu spotrebiteľských cien bola v júni mierne pomalšia, ako boli očakávania Národnej banky Slovenska (NBS). Medzimesačná inflácia dosiahla v júni 0,2 % pri raste regulovaných cien o 0,1 % a cien položiek zahrnutých do jadrovej inflácie o 0,3 %. V rámci regulovaných cien zaznamenali najdynamickejší rast ceny v oblasti vzdelávania. Informovala o tom NBS.

V cenách potravín bol v júni protichodný vývoj cien spracovaných a nespracovaných potravín. Kým ceny spracovaných potravín klesli, predovšetkým mlieko a mliečne výrobky, ceny nespracovaných potravín sa zvýšili vplyvom sezónneho rastu cien ovocia, predovšetkým tropického ovocia. Z ďalších položiek základnej štruktúry jadrovej inflácie boli podľa NBS vyššie ceny trhových služieb. Ceny obchodovateľných tovarov stagnovali, pri miernom raste cien pohonných hmôt a miernom poklese cien ostatných obchodovateľných tovarov.

V júli očakáva NBS, že cenovú hladinu ovplyvní protichodný vývoj v rámci cien potravín, kde by sa mala prejaviť situácia na trhu s mäsom a maslom, keď vyššie ceny týchto komodít na zahraničných trhoch spôsobujú ich vývoz. Ich ponuka na domácom trhu je tak nižšia a vzniká tlak na vyššie ceny. Na druhej strane sa mali podľa NBS sezónne znížiť ceny ovocia a zeleniny. Ceny pohonných hmôt by mali mierne rásť a v cenách trhových služieb by sa malo aj v júli prejaviť sezónne zvyšovanie cien služieb spojených s rekreáciou.

Júnový vývoj spotrebiteľských cien podľa Ministerstva financií SR (MF) potvrdil, že vstup Slovenska do Európskej únie (EÚ) neviedol k žiadnemu celoplošnému, alebo sektorovému zdražovaniu. „Od apríla, keď SR ešte nebola v EÚ, do júna tohto roku, stúpli ceny v úhrne len o približne 0,6 %,“ skonštatoval ekonomický poradca ministra financií Martin Bruncko. Podstatné je podľa Bruncka aj to, že v tomto období stúpli ceny potravín a nealkoholických nápojov o menej než jedno percento.

Rast cien potravín sa podľa poradcu ministra v júni ešte spomalil. „Pozitívne je tiež, že medzimesačný rast cien v doprave sa oproti máju 2004 zmiernil o viac než polovicu, čo znamenalo rast o 0,6 %,“ skonštatoval. Tento vývoj zrejme podľa Bruncka spôsobila korekcia ceny ropy z jej historických maxím a tým zároveň aj cien benzínu a nafty.