Ceny ovocia, zeleniny, mäsa a dopravy ovplyvnili minulý mesiac celkovú cenovú hladinu. V porovnaní so situáciou spred roka inflácia dosiahla 6,5%. Oproti minulému mesiacu ceny stúpli o 0,2%. Vyplýva to z informácií Štatistického úradu SR.

Analytička Československej obchodnej banky Silvia Čechovičová tvrdí, že tak ako v minulom mesiaci aj decembrová inflácia bola ovplyvnená dvoma hlavnými kategóriami – položkou potraviny a kategóriou doprava. Zvýšenie cien potravín ovplyvnilo najmä zvýšenie cien najmä tropického ovocia a zeleniny. Na druhej strane ceny mäsa poklesli, čo môže súvisieť s poklesom dopytu po hovädzom mäsa kvôli takzvane chorobe šialených kráv.

V minulom mesiaci mierne klesli ceny dopravy, čo môže súvisieť s poklesom cien benzínu súvisiacim s poklesom ropy na svetových trhoch.

Jadrová inflácia, ktorá odráža zmeny cenovej hladiny tovarov a služieb, ktoré nie sú regulované štátom a na jej hodnoty je orientovaná menová politika Národnej banky Slovenska, dosiahla medziročný rast 3,2%. Znamená to, že dosiahla historicky najnižšiu hodnotu. Tohtoročné minimum dosiahla aj čistá inflácia s úrovňou 3%. Tým podľa Čechovičovej potvrdila, že v ekonomike existujú nízke inflačné tlaky z dopytovej stránky.

Analytička ČSOB tvrdí, že existuje priestor na znižovanie úrokových sadzieb. Dôležitý však bude vývoj obchodnej bilancie, ktorý by mohol byť v budúcom roku nepriaznivo ovplyvnený spotrebnými dovozmi. Preto bude podľa Čechovičovej centrálna banka pri znižovaní úrokových sadzieb veľmi opatrná.

Úroveň koncoročnej inflácie sa tak nachádza hlboko pod predpokladanými hodnotami pôvodného menového programu Národnej banky Slovenska na rok 2001. Podľa analytika Slávie Capital Pavla Ondrisku je totiž Slovensko, ako malá a otvorená ekonomika, veľmi závislá od vývoja externého prostredia. Vplyv NBS na domáci cenový vývoj je tak napriek inflačnému cieleniu v období transformácie obmedzený.

Ceny potravín stúpli v porovnaní s novembrom o 0,8 %. Zvýšenie cien potravín je podľa analytikov v období pred vianočnými sviatkami charakteristické. „Cenová elasticita dopytu po potravinách totiž klesá a ponuka sa tomu okamžite prispôsobuje,“ skonštatoval ekonóm Poľnobanky Viliam Pätoprstý. Ako vysvetlil, lákavé cenové ponuky vybraných tovarov sa vykompenzujú predražením zvyšnej časti nákupov, keďže kupujúci je „poháňaný naplnením vianočného stola“ častokrát bez ohľadu na cenu. Ceny ovocia tak napríklad medzimesačne stúpli o 7,7 % a ceny zeleniny až o 13,4 %. Pokles cien v doprave opäť spôsobilo hlavne zníženie cien pohonných látok v nadväznosti na zmeny cien ropy. K zvýšeniu indexu spotrebiteľských cien prispel aj nárast cien povinného zmluvného poistenia motorových vozidiel.

Priemerná inflácia bola roku 2001 výrazne nižšia ako v predchádzajúci rok a jej úroveň dosiahla 7,3 % oproti 12,2 % v roku 2000. „Vývoj inflácie počas celého roka potvrdzoval pokračovanie nákladovo orientovaného charakteru inflácie pri zmiernení vplyvu regulovaných cien,“ skonštatoval analytik Tatra banky Róbert Prega. Ako dodal ekonóm Slovenskej ratingovej agentúry Ľudovít Ódor, dopytové tlaky boli počas celého roka obmedzené, ceny ropy už nemali výrazne proinflačný vplyv a situáciu upokojila aj relatívne stabilná slovenská koruna. Nepriaznivý vývoj cien potravín a pohonných hmôt v prvej polovici roka vykompenzoval ich pokles v druhej polovici. „Zvyšok spotrebiteľského koša charakterizoval stabilný vývoj bez tlakov zo strany domáceho dopytu,“ povedal Prega.

Menový program NBS na tento rok predpokladá koncoročnú mieru inflácie v intervale 3,5 % až 4,9 % a výšku jadrovej inflácie v intervale 3,2 % až 4,7 %. Priemerná inflácia by sa mala pohybovať v intervale 4,1 % až 4,9 %.

Inflácia by tak mala dosahovať najnižšie hodnoty od vzniku SR.

Dôvodom priaznivých očakávaní je odklad deregulácie cien vo volebnom roku, ktorá sa však zrejme prenesie do roku 2003, keď by sa hodnoty inflácie mali opäť priblížiť k výsledkom z minulého roku. Zastavenie deregulácie cien by sa podľa ekonóma Slovenskej ratingovej agentúry Ľudovíta Ódora malo pod pokles miery inflácie podpísať hlavne v prvých dvoch mesiacoch. „Z tohto titulu by mala do konca roka klesnúť inflácia o 3 percentuálne body,“ povedal Ódor.

K pozitívnemu vývoju inflácie v tomto roku by podľa analytikov mal prispieť aj očakávaný stabilný vývoj cien energetických a priemyselných surovín. Ódor pritom upozornil na fakt, že predpokladané globálne oživenie dopytu by mohlo prispieť k nárastu cien ropy. „Otáznikom ostáva vývoj cien potravín, ktorý sa so zmenou spotrebiteľského správania smerom k nákupom vo veľkoplošných predajniach stáva paradoxne volatilnejším,“ uviedol ekonóm Poľnobanky Viliam Pätoprstý. Ódor počíta s miernym nárastom cien potravín.

„Napriek očakávanému zrýchleniu rastu domáceho dopytu ani v tomto roku nepredpokladáme výraznejšie tlaky na rast cien vyvolané domácim dopytom,“ povedal analytik Tatra banky Róbert Prega. Vplyv rastu domáceho dopytu by podľa neho malo eliminovať posilňujúce sa konkurenčné prostredie v maloobchode a stále relatívne nízka kúpyschopnosť obyvateľstva brzdená pretrvávajúcou vysokou mierou nezamestnanosti. „Predpokladám, že priaznivo bude pôsobiť aj nižšia tzv. dovezená inflácia vyvolaná poklesom inflácie v západnej Európe a stabilným devízovým kurzom slovenskej koruny,“ dodal Prega.

Ódor naopak pripustil, že dopytové inflačné tlaky budú v tomto roku mierne rásť. Okrem rastúceho spotrebného dopytu by k tomu mal prispieť aj zvyšujúci sa objem úverov. „Vysoká konkurencia v niektorých odvetviach však môže dynamiku rastu cien tlmiť,“ dodal. Kľúčový bude podľa neho najmä vývoj inflácie v januári, keďže väčšina podnikov v prvom mesiaci mení svoje cenníky a do cien sa snaží zabudovať svoje predpoklady.

Splnenie menových cieľov NBS by podľa analytika Ľudovej banky Mária Blaščáka vytvorilo na trhu priestor na to, aby centrálna banka znížila svoje referenčné úrokové sadzby o 0,75 až 1,25 percentuálneho bodu. Výraznejšiu redukciu úrokových sadzieb však neočakáva práve z dôvodu presunu zvyšovania regulovaných cien do roku 2003. Zvyšovanie týchto cien bude musieť pokračovať v roku 2003, a tak bude pokles inflácie len falošným signálom pre menovú politiku.

Ako Prega upozornil, pri nezmenenej úrovni nominálnych úrokových sadzieb dochádza pri poklese inflácie k rastu reálnych úrokových sadzieb, čo má reštriktívny účinok na ekonomiku. To isté platí aj pri znížení sadzieb v menšom rozsahu ako bude pokles inflácie. Pri stále obmedzenom vplyve nižších úrokových sadzieb na rast úverov sa preto podľa neho v tomto roku vytvorí obmedzený priestor na redukciu kľúčových sadzieb NBS v rozsahu asi 0,50 percentuálneho bodu.

Pri rozhodovaní centrálnej banky bude podľa analytičky ČSOB Silvie Čechovičovej dôležitý najmä vývoj deficitu obchodnej bilancie. Rast reálnych miezd sa totiž môže premietnuť do nárastu spotrebného dovozu a zvyšovanie deficitu zahraničného obchodu. „Pozitívom by mohla byť obnova ekonomického rastu v krajinách Európskej únie, ktorá by sa mala odzrkadliť v zvýšenej dynamike rastu exportu,“ dodal Blaščák.

Index spotrebiteľských cien	december	november	október
medzimesačne	0,2	-0,1	0,1
medziročne	6,5	6,5	7,1
Jadrová inflácia
medzimesačne	0,2	-0,1	0,1
medziročne	3,2	3,3	4