Jadrová inflácia, ktorá sleduje vývoj spotrebiteľských cien s vylúčením regulovaných cien a administratívnych zásahov v oblasti daní a dotácií, dosiahla v auguste na medzimesačnej báze 0,1 %. V júli pritom Slovensko zaznamenalo jadrovú defláciu 0,4 %. V medziročnom porovnaní predstavovala augustová jadrová inflácia 1,5 %, pričom v júli bola 1,2 %. Informoval o tom Štatistický úrad SR.

Čistá inflácia, ktorá očisťuje cenový vývoj od vplyvu zmien nepriamych daní, zaznamenala v auguste 0,1 %. V júli dosiahlo Slovensko čistú defláciu 0,3 %. V medziročnom porovnaní bola čistá inflácia v ôsmom mesiaci 2,3 %.

Spotrebiteľské ceny na Slovensku sa v auguste oproti júlu zvýšili o 0,5 %, medziročná celková inflácia predstavovala 2,7 %.

Zvýšenie cien služieb Slovenských telekominukácií (ST) po prechode na sekundovú tarifikáciu a vytvorení užívateľských programov bolo hlavným faktorom, ktorý prispel k augustovému nárastu spotrebiteľských cien o 0,5 %. V prípade, že by ostatné ceny zostali nezmenené, samotný rast cien v sektore pôšt a telekomunikácií by podľa analytika Poštovej banky Michala Džačovského zdvihol cenovú hladinu o 0,34 %. „Ak by sa ceny v tejto kategórii nezmenili, medzimesačná inflácia by dosiahla 0,1% a medziročná 2,3 %,“ dodal analytik UniBanky Viliam Pätoprstý.

Priamy dopad zmeny cenníka ST na cenovú hladinu je podľa Džačovského ťažké zhodnotiť, keďže spoločnosť prešla z jedného štandardného programu na niekoľko užívateľských programov, pričom báza spotrebiteľského koša sa nezmenila. „Bolo veľkou alfou a omegou akým spôsobom Štatistický úrad vyhodnotí zvýšenie paušálov, keďže do programov boli zahrnuté aj voľné minúty,“ skonštatoval analytik Slovenskej sporiteľne Juraj Kotian. Rast telekomunikačných služieb o 13,4 % však podľa neho vyvoláva otázku, či správne vypočítal rast ceny služieb Štatistický úrad alebo Protimonopolný úrad, ktorý na takéto zvýšenie cien nereagoval.

Najvyšší augustový rast od roku 1997 podľa ekonóma Slovenskej ratingovej agentúry Ľudovíta Ódora zaznamenali ceny alkoholických nápojov a tabaku, ktoré sa zvýšili o 0,7 %. „Na druhej strane na pokles cenovej hladiny pôsobili ceny potravín, ktoré poklesli už tretí mesiac po sebe, avšak tentokrát len o 0,1 %,“ uviedol analytik Slavie Capital Pavol Ondriska. Pokles cien zeleniny či ovocia bol však výraznejší a na druhej strane ho kompenzoval rast cien mäsa.

Augustové zvýšenie cien o 0,5 % a na medziročnej báze o 2,7 % síce prevýšilo očakávania analytikov a predstavovalo odrazenie od dna, jadrová inflácia však vykázala len veľmi malý medzimesačný nárast o 0,1 % a ukazuje, že inflácia nie je pre Slovensko v súčasnosti žiadnym problémom. V ďalších mesiacoch analytici očakávajú mierny nárast inflácie, ktorá by mala v závere roka predstavovať zhruba 3 % a v budúcom roku viac ako 6 %.

Na zmenu úrokových sadzieb zo strany Národnej banky Slovenska analytici nemajú jednoznačný názor. Podľa Ódora centrálna banka do konca roka už takýto krok neurobí, podľa analytika ING Bank Jána Tótha sa už v štvrtom štvrťroku znížia sadzby o 0,25 percentuálneho bodu a v prvom štvrťroku 2003 o 0,25 až 0,5 percentuálneho bodu. Pokles sadzieb čaká aj Ondriska podľa ktorého ak voľby eliminujú politické riziko a rýchla reakcia novej vlády zníži ekonomické riziká, vysoký úrokový diferenciál bude lákať investorov nakupovať korunové aktíva a silnejúca koruna by tak mohla prinútiť NBS znížiť kľúčové úrokové sadzby ešte koncom tohto roka.