Dosiahnuté hodnoty celkovej a jadrovej inflácie v poslednom mesiaci minulého roku potvrdili, že východiská pri tvorbe Menového programu Národnej banky Slovenska (NBS) na rok 2002 boli správne a nachádzajú sa v pásme, ktoré centrálna banka očakávala. Informovali o tom predstavitelia centrálnej banky.

Vývoj spotrebiteľských cien aj v decembri charakterizovalo neinflačné pôsobenie dopytových tlakov pri súčasnom znižovaní vplyvu nákladových faktorov. Utlmujúco na vývoj inflácie pôsobilo zníženie cien pohonných hmôt v dôsledku poklesu ceny ropy na svetových trhoch, ktorá sa aj v decembri pohybovala pod referenčným pásmom Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC). Naopak, prorastovo na spotrebiteľské ceny vplývalo predovšetkým sezónne zvýšenie cien ovocia a zeleniny a v rámci regulovaných cien novela zákona o zmluvnom povinnom ručení za škody spôsobené prevádzkou motorových vozidiel. Vývoj cien ostatných položiek nenaznačil výraznejšie zmeny doterajšieho vývoja, keď pokračovala tendencia stabilizácie medziročného tempa rastu cien v jednotlivých segmentoch spotrebného koša.

Vývoj spotrebiteľských cien v roku 2001 ovplyvnilo pôsobenie vonkajších aj vnútorných faktorov. Rozdielna intenzita ich vplyvu počas roka sa prejavila v odlišnom vývoji tak celkovej, ako aj jadrovej inflácie v prvom a druhom polroku. „Zrýchlenie dynamiky rastu spotrebiteľských cien v prvom polroku spôsobilo inflačné pôsobenie nákladových faktorov prevažne domáceho pôvodu,“ uvádza sa v správe NBS. Tie boli do značnej miery spojené s pokračujúcim procesom deregulácií a transmisiou zvýšených cien vstupov vo výrobnej sfére do konečných cien. Výsledkom bol rastúci trend jadrovej inflácie od marca do júna. V tomto období dynamika jadrovej inflácie dosahovala hodnotu v blízkosti hornej hranice programovaného pásma.

V ďalšom období došlo k výraznejšiemu zníženiu dynamiky celkovej aj jadrovej inflácie. Dôvodom rýchlejšieho poklesu jadrovej inflácie v druhom polroku bol okrem spomalenia rastu cien potravín predovšetkým vývoj vonkajších faktorov. Vplyv vonkajšieho prostredia charakterizoval relatívne stabilný výmenný kurz koruny, nízka dovezená inflácia, volatilný vývoj cien energetických surovín, hlavne prepad cien ropy s následným znížením cien pohonných hmôt. „Pri abstrahovaní od vývoja cien pohonných hmôt by bola jadrová inflácia vyššia o 0,7 percentuálneho bodu,“ konštatuje NBS.

Z pohľadu realizácie menovej politiky mal zásadný význam stabilizovaný vývoj čistej inflácie. Tento cenový indikátor dosahoval v priebehu celého roka 2001 hodnoty okolo úrovne 4 % a nesignalizoval zvýšené dopytové tlaky na konečné ceny.

Spotrebiteľské ceny v decembri vzrástli medzimesačne o 0,2 % a koncoročná miera inflácie dosiahla hodnotu 6,5 %. Rovnako aj jadrová inflácia vzrástla medzimesačne o 0,2 % a v medziročnom vyjadrení vykázala 3,2-percentný nárast.