Slovenské domácnosti majú viac ako 60 % finančného majetku uloženého v bankách. Mnohí tak podľa analytičky Wood & Company Evy Sadovskej nevedomky prerábajú. Rast cien tovarov a služieb je podľa nej podstatne vyšší ako úrokové sadzby nielen na bežných účtoch, ale aj na termínovaných vkladoch. Inak tomu nebude podľa analytičky ani v roku 2021. Inflácia rastie a už piaty rok po sebe prevýši úrokové miery na depozitoch.

Slováci patria z pohľadu investovania medzi konzervatívnejšie národy. Pandémia túto črtu Slovákov ešte viac zvýraznila, čo sa prejavilo uprednostňovaním sporenia pred investovaním. „Mať finančnú rezervu v banke považujeme za povinnú výbavu každej jednej domácnosti a je to tak správne. Avšak držaním príliš vysokého podielu finančných prostriedkov na bežných účtoch či vkladoch ich kúpna sila klesá. Dôvodom je fakt, že inflácia je vyššia ako úrokové miery na účtoch a vkladoch,“ hovorí analytička.

V máji inflácia dosiahla 2,2 % a podľa prognózy Wood & Company by tohtoročná priemerná inflácia mohla dosiahnuť 1,8 %. Inflácia bude teda aj tento rok vyššia ako úroky na vkladoch, je to tak už piaty rok po sebe. Priemerné ročné sadzby na vkladoch s dohodnutou dobou splatnosti od jedného do dvoch rokov boli počas tohto obdobia v rozpätí 0,88 až 1,06 %. V prípade bežných účtov je to ešte menej, a to 0,02 až 0,04 %. Rast cien tovar a služieb sa v rokoch 2017 až 2020 pohyboval v rozmedzí 1,3 až 2,7 %.

„Za 10-tisíc eur, ktoré sme napríklad v roku 2019 uložili na termínovaný vklad pri úrokovej sadzbe 1,00 % p. a., sme si v roku 2020 mohli pri inflácii 1,9 % kúpiť tovary a služby za 9 908 eur,“ vysvetľuje Sadovská. V boji s infláciou tak podľa nej pomôže investovanie. Pri investovaní je síce zhodnotenie peňazí vyššie, no na druhej strane nesie so sebou určitú mieru rizika.

(SITA, br;mt),202107010034