Osobitný odvod obchodných reťazcov považuje Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS) za etalón zlého ekonomického rozhodovania. Parlamentom schválená podoba zákona totiž podľa INESS priniesla niekoľko zmien oproti pôvodnému návrhu zákona, ktoré výrazne zúžili okruh zasiahnutých spoločností. Tieto zmeny zlepšili situáciu pre menších obchodníkov, no naďalej podľa INESS platí, že zmenu pocíti spotrebiteľ vo svojej peňaženke, pretože väčšina nákupov potravín sa odohráva vo veľkých reťazcoch. Nákupy spotrebiteľov tak budú podľa INESS zaťažené 2,5-percentným odvodom. Informoval o tom v piatok INESS v tlačovej správe.

Medzi ďalšie negatíva podľa INESS patrí to, že zákon bol zásadne upravený pozmeňovacím návrhom, ktorý sa zjavil deň pred hlasovaním a o ktorého parametroch nebola žiadna verejná diskusia, hoci ide o zákon s dramatickým dopadom na sektor maloobchodu. „Vyňatie menej rozvinutých okresov spod platenia odvodu nijak neochráni spotrebiteľov v týchto okresoch. Reťazce ponúkajú obyčajne rovnakú cenu svojich výrobkov naprieč republikou. Je značne nepravdepodobné, že reťazec bude vytvárať samostatnú cenovú a marketingovú (napr. separátne letáky) politiku pre niekoľko predajní v menej rozvinutých okresoch,“ uviedol INESS vo svojom stanovisku.

Zákon bol schválený 6. decembra a má platiť od januára 2019. Podnikatelia tak majú podľa INESS len tri týždne času (navyše cez Vianočné sviatky), aby sa pripravili na odvod, ktorého konečné parametre sa značne pomenili pozmeňovacím návrhom deň pred schválením. „Neexistujú žiadne usmernenia, či formuláre, bez ktorých nie je možné zapracovať odvod do účtovných systémov a podnikateľských plánov. Doplnením množstva výnimiek sa zákon ďalej skomplikoval. Kvalitné podnikateľské prostredie sa nezlučuje s komplikovanými, výnimkami prelezenými daňovými zákonmi,“ pokračoval v hodnotení odvodu INESS.

Zákon je podľa INESS zjavne ušitý tak, aby zasiahol len úzko vymedzenú skupinu zahraničných obchodných reťazcov. „Riziko súdneho sporu z dôvodu porušenia súťažného práva je vysoké, upozornili na to už viacerí renomovaní právnici. Podobné selektívne zákony už museli zrušiť v Maďarsku aj v Poľsku. Hrozí, že budúca vláda bude musieť o pár rokov niekoľko stoviek miliónov eur vrátiť, ktoré sa zatiaľ neoprávnene vyberú,“ pohrozil INESS.

Podľa právneho experta Martina Garaja je však osobitný odvod obchodných reťazcov pri správnej argumentácii a kvalifikovanom zdôvodnení obhájiteľný pred Európskou komisiou. „Zo schváleného návrhu je zrejmé, že predkladatelia sa snažili pri formulácii výluk reflektovať kľúčové a strategické ciele a politiky Európskej únie. Ide napríklad o podporu malých a stredných podnikateľov, či zachovanie bezpečnosti občanov z hľadiska dodávok potravín v malých obciach. O tieto obce totiž veľké obchodné reťazce nemajú záujem, keďže sa im ekonomicky nevyplácajú a neprinášajú želanú mieru zisku. Občan by si však aj tu potraviny kúpiť niekde mal,“ vysvetlil Garaj.

Právny expert zároveň zdôraznil, že Slovensko sa nevybralo ako Poľsko a Maďarsko cestou rôznych daňových sadzieb. Parlament schválil plošný odvod pre reťazce vo výške 2,5 %. Schválený osobitný odvod pre obchodné reťazce nemožno podľa Garaja kvalifikovať ako nepriamu daň vo forme DPH. Z dikcie odvodu totiž vyplýva, že ide o zdanenie podnikateľskej činnosti a nie o zdanenie spotreby. „Vnímam tento odvod ako istú formu dodatočného priameho zdanenia, keďže si ho podnikateľské subjekty nemusia a priori premietať do cien. Môžu na jeho zaplatenie využiť napríklad vlastné vnútorné rezervy. Z formálneho hľadiska by teda tiež nemal byť ani uvedený na zaplatenom bločku. Toto nie je prípad nepriamej dane,“ uzatvoril Garaj.