Inštitút finančnej politiky (IFP) rezortu financií odporúča znížiť celkové odvodové zaťaženie bánk. Sadzba európskeho priemeru vychádza na zhruba 0,05 %. Sadzba na Slovensku je 0,4 % z hodnoty pasív znížených o sumu vlastného imania a o hodnotu chránených vkladov, teda retailových vkladov. To je podľa inštitútu dodatočné zaťaženie k existujúcemu poisteniu retailových vkladov vo výške 0,2 %. V súčasnosti teda podnikové bankovníctvo je zdanené oveľa viac ako retailové. A slovenský odvod je zároveň sedemnásobne vyšší ako európsky. „Nevidíme dôvod, prečo by bankový odvod mal byť vyšší ako je priemer v eurozóne,“ uvádza inštitút.

Argumenty za väčšie zdanenie korporátneho bankovníctva nie sú pre Slovensko podľa inštitútu veľmi relevantné. Čisto korporátne banky sú totiž na Slovensku oveľa menšie. Zároveň na Slovensku prakticky neexistuje investičné bankovníctvo. Je tu tradičný model bankovníctva, ktorý má oveľa vyššiu dynamiku retailových úverov, ktoré do budúcnosti budú jasne dominovať. Podnikové vklady sú oveľa mobilnejšie, a teda ich väčšie zaťaženie môže vyústiť do ich odlivu z krajiny a zníženiu dobrej likvidity celého bankového sektora.

Systémové riziko a teda potreba štátu zasiahnuť môže byť na Slovensku paradoxne viac sústredené v retaili. Prvým dôvodom je morálny hazard. Vklady obyvateľstva sú 100 % poistené, a teda obyvateľstvo sa môže dať viac zlákať vyššími úrokmi, aj keď ide o menej zdravú banku. Inšitút preto odporúča snažiť sa na európskej úrovni zmeniť poistenie vkladov na 90 % pre zníženie morálneho hazardu. Druhým dôvodom je transmisia nedôvery, pričom veľkosť retailových vkladov je oveľa väčšia. V bankovom sektore je 23 mld. eur retailových a 9 mld. eur podnikových vkladov. Pád väčšej banky vyvolá väčšiu nedôveru ako pád malej banky.

V prípade SR je dôležitý najmä pohľad na Fond ochrany vkladov ako jeden z hlavných potenciálnych nákladov daňového poplatníka. V súčasnom fonde nie je dostatok prostriedkov na záchranu stredne veľkej banky. Ak by bola potrebná voľba medzi zvýšením súčasného odvodu alebo posunutím Fondu ochrany vkladov do verejných financií, vzhľadom na blížiacu sa Basel reguláciu a ekonomický cyklus, inštitút by preferoval presun Fondu ochrany vkladov do verejných financií. „Zvýšenie odvodu a prichádzajúca regulácia by bola veľmi procyklická a mohla by ohroziť situáciu na trhu úverov pre podniky, ako aj dostupnú likviditu v SR,“ uviedol inštitút.

V diskusii sa často spomína argument sektorovej dane a že sa má konsolidovať cez „bohaté banky“. Podľa Inštitútu finančnej politiky by sa však nemal bankový odvod používať ako sektorová daň, ale pozornosť by mala smerovať na potlačenie systémových rizík. Inštitút zároveň odporúča odstupňovať odvod podľa systémového rizika danej banky. Mala by sa zabezpečiť neutralita odvodu retailových a korporátnych vkladov, resp. analyzovať hlbšie, či zdanenie retailu nemá byť v podmienkach SR relatívne vyššie. Zároveň by sa mal znížiť odvod pre ostatné vklady.