Vývoj slovenskej ekonomiky za minulý rok sa podľa analytika ČSOB Petra Dufeka nedá hodnotiť jednoznačne. Na jednej strane pokračoval rast hrubého domáceho produktu (HDP), keď v roku 2001 dosiahol 3,3 % a znížila sa miera inflácie na 7,3 %, avšak na druhej strane sa výrazne prehĺbila vonkajšia nerovnováha ekonomiky a miera nezamestnanosti zotrvala na veľmi vysokej úrovni. P. Dufek v tomto roku predpokladá rast slovenského HDP na úrovni 3,5 %.

Ekonomická úroveň SR dosiahla v minulom roku 49 % priemernej hodnoty krajín Európskej únie, pričom rovnaký ukazovateľ v ČR predstavoval približne 60 %. Dufek ďalej poukazuje na fakt, že záujem zahraničných investorov o SR je stále veľmi nízky. „Podiel priamych zahraničných investícií na obyvateľa v období rokov 1993 až 2001 predstavoval len 1 060 USD, zatiaľ čo v ČR dosiahol 2 600 USD,“ konštatoval Dufek.

Ekonomický rast SR v minulom roku sprevádzal výrazný deficit bežného účtu platobnej bilancie vo výške 8,8 % HDP. Český HDP v roku 2001 reálne vzrástol o 3,6 % a za celý rok deficit bežného účtu platobnej bilancie dosiahol približne 4,7 % HDP. České ministerstvo financií odhaduje tohtoročný rast českého HDP na úrovni 3,5 %, Česká národní banka očakáva 2,9-percentný rast.

Rast reálneho hrubého domáceho produktu (HDP) by mal v roku 2002 dosiahnuť 3,6 %. Uvádza sa to v aktualizovanom odhade makroekonomického prostredia, ktorý vypracoval Inštitút finančnej politiky (IFP) patriaci pod Ministerstvo financií SR. V bežných cenách by mal HDP v tomto roku predstavovať 1,047 biliónov Sk. Ekonomický vzostup bude iniciovaný predovšetkým nárastom reálnej spotreby domácností o 4,2 % a osempercentným rastom reálnych investícií.

Najrýchlejšie rastúcou zložkou domáceho dopytu by podľa IFP mala aj naďalej zostať tvorba hrubého fixného kapitálu, jeho rast sa však v porovnaní s rokom 2001 spomalí. Medzi hlavné stimuly rastu investičného dopytu podnikateľského sektora patrí pokračujúci, i keď miernejší pokles nominálnych úrokový sadzieb, zlepšujúce sa finančné výsledky podnikového sektora ako aj nižšie daňové zaťaženie právnických osôb.

Pomerne dynamický vývoj konečnej spotreby vyplynie podľa inštitútu z očakávaného rastu reálnych miezd a zamestnanosti ako i z ďalšieho zníženia daňového zaťaženia fyzických osôb a z predchádzajúcej zmeny sklonu sektora domácností v prospech spotreby. IFP takisto predpokladá zvýšenie konečnej spotreby verejnej správy v stálych cenách o 3,8 %. Tento rast by mal byť miernejší než v minulom roku.

V tomto roku by sa mal zlepšiť vplyv zahraničného obchodu na rast HDP. Inštitút očakáva mierne spomalenie nominálneho rastu vývozu a výraznejšie spomalenie dovozu, najmä v dôsledku predpokladaného zníženia investícií oproti roku 2001. Výsledkom tohto vývoja by malo byť zmiernenie schodku bežného účtu platobnej bilancie na úroveň 7,8 % HDP, čo predstavuje 81,2 mld. Sk.

IFP upozorňuje na výrazný pokles indexu spotrebiteľských cien v roku 2002 predovšetkým v dôsledku zníženého rozsahu úprav štátom regulovaných cien a spomalenia deregulačného procesu. Priemerná ročná miera inflácie by sa v porovnaní s rokom 2001 mala znížiť o 2 až 3 percentuálne body na 4,7 %. IFP predpokladá, že napriek očakávanému ďalšiemu rastu súkromnej spotreby a reálnych miezd by spotrebiteľský dopyt nemal vyvolávať rizikové tlaky na rast cenovej hladiny.

Miera nezamestnanosti sa podľa IFP bude znižovať len postupne a naďalej bude zotrvávať na relatívne vysokej úrovni 18,9 %. Priemerná nominálna mesačná mzda by sa v tomto roku mala zvýšiť na 13 344 Sk, čo v percentuálnom vyjadrení znamená medziročný nárast o 7,9 %. Po zohľadnení inflácie reálne mzdy porastú o 3,1 %.

Aktualizovaný odhad makroekonomického prostredia sa takmer neodlišuje od makroekonomických východísk štátneho rozpočtu na rok 2002. Výnimkou je iba inflácia, ktorá bola pôvodne odhadovaná na 6,7 %, čiže o dva percentuálne body vyššie.