Slovo kapitalizmus určite pochádza od slova kapitál. Kapitál to nie je nič iné jako prostriedky investované do spoločnosti. Týmto spôsobom sa treba pozerať aj na novostavbu, alebo ak chcete starostavbu budovy Slovenského národného divadla. Pojem starostavba používame preto, lebo budova sa stavia asi dvadsať rokov. Do budovy sa vložili isté peniaze. Tieto peniaze by mali pracovať v budúnosti tak, aby zabezpečili fungovanie tejto budovy. Peniaze môžu pochádzať z prevádzky Slovenského národného divadla a iných činností. Aké iné to môžu byť činnosti? Týmito činnosťami môžu byť kongresy, semináre, prenájom časti budovy, priestorov či na koncerty takzvanej vážnej, alebo takzvanej modernej hudby. Okrem toho v prietoroch starostavby budovy Národného divadla môžu byť kaviarne, čitárne a iné zariadenia rôzneho typu určené na trávenie voľného času. Summa sumárum očakávných výnosov nie je málo, ale aj ich až dosť.

Oceňovaniu tejto kapitálovej investície štátu sa venovalo viacero verejných činiteľov. Verejnosti doteraz nie je známe kto je ich poradcom. Hoci existujú pochybnosti o tom, či vôbec nejaký existuje prinajmenej by sa mal obrátiť k aspoň jednej notoricky známej teórii, ktorá sa venuje oceňovaniu kapitálových investícií.

Tou je Capital asset pricing model (CAPM – model určenia ceny kapitálu). Je to ekonomická teória, ktorá opisuje vzťah medzi rizikom a očakávanými výnosmi. Táto teória slúži tiež jako model pre určenie medzi rizikom a očakávanými výnosmi rizikových (nie likvidných, teda nie ľahko vymeniteľných za hotovosť) cenných papierov. Veznime do úvahy jednoduché tvrdenie. Novostavba, alebo ak chcete starostavba budovy Slovenského národného divadla by sa mala stať základom akciovej spoločnosti.

Podľa modelu určenia ceny kapitálu, jediným rizikom, ktoré musí oceňovať, alebo brať do úvahy racionálny investor, je systematické riziko, pretože to nemôže byť odstránené diverizifikáciou.

Capital asset pricing model (CAPM), alebo model určenia ceny kapitálu, predpokladá, že očkávaná výnosnosť cenného papaiera alebo portfólia cenných papierov (určitého súboru rôznych cenných papierov) sa rovná bezrizikovej úrokovej miere, ktorou je na Slovensku sadzba za dvojtýždňový vklad peňazí v Národnej banke Slovenska plus prémia za riziko. O rizikách si povieme o niečo neskôr ako o tom podľa čoho sa dá ešte oceňovať výnosnosť akcií akciovej spoločnosti.

Ďalším základným ukazovateľo, ktorý môže hovoriť o tom jako funguje firma je ukazovateľ známy vo finančných kruhoch ako P / E (Price/earnings ratio), alebo koreficient cena / zisk. Ide o zlomok, ktorý spája ukazovateľ zisku na akciu a cenu, za ktorú sa obchoduje. Určuje sa cestou delenia aktuálnej ceny akcie na trhu. Veľkosť zisku na akciu sa určuje za posledných dvanásť mesiacov, tak že zisk po zdanení sa rozdelí počtom akcií, ktoré vydala spoločnosť. Vyšší menovateľ, teda earnings, alebo zisk znamená pre investora vysoké očakávania a investori očakávajú vyššie zisky.

Pokúsime sa zosumarizovať niekoľko notoricky známych ekonomických teórii a reálnych faktov známych okolo budovy Slovenského národného divadla.

Rizko budovy sa bude budúcnosti diverzifikovať. Investor, ktorý kúpi akcie tejto spoločnosti bude mať riziko z investovania rozložené tak, že okrem prevádzkovanie divadla sa bude v nej prevádzkovať aj iné činnosti, ktoré budú prinášať hotovosť a následne zisk. Při nasledujúcich úvahách si odmyslíme politické reči a iné impotentné úvahy.

Nehnuteľnosti v Bratislave prinášajú investorom ročne od 10 do 14 %. Predpokladajme, že toto percento sa postupne zníži na 10 %. Štát doteraz preinvetsoval v budove 4 mld. Sk a potrebuje asi 450 mil. Sk. Tie je ochotný do budovy vložiť investor.

Celkový kapitál vložený do budovy je 4, 5 mld. Sk. Priemerný hypotetický výnos budovy by mal byť 450 mil. Sk ročne. Investor chce do budovy vložit 450 mil. Sk. Za ne dosatne 49 % akcií spoločnosti, v ktorej bude budova. To je celom asi len o niečo menej jako 2,25 mld. Sk. Ročne však bude mať z budovy 90 % výnos.

Počítajme kľudne ďalej. Jedna desatina zo 450 mil. Sk je 45 mil. Sk. Vynásobíme ju číslom 9. Súčin je 405 mil. Sk. Za mesiac je hypotetický zisk 33,7 mil. Sk. Znamená to, že za 14 mesiacov investor získa späť to, čo do budovy vložil. Jeho zisky zaisťuje aj to, že štát bude platiť peniaze potrebné na prevádzku divadla. Investor bude v suchu. Nielen že sa mu investícia vráti, ale bude na nej aj slušne zarábať a bude mať celkom slušný podiel na majetku.

Reči o tom, že výnosy z iných činností sú neisté, sú len planými rečami. Okolie budovy Slovenského národného divadla sa stane alternatívyn centrom hlavného města Slovenska. V ňom budú bývať lepšie situovaní obyvatelia a sídliť firmy. Na presvedčenie o tom, že budova zarobí a koľko zarobí netreba mať ani len kalkulačku. Stačia jednoduché počty. Zdá sa, že slovenskí politickí funkcionári odchovaní téze o predvoji Socialistického zväzu mládeže v Komunistickej strane Československa počty nemali.