Podiel zahraničného dlhu na obyvateľa tak k ultimu júla dosiahol 2 207 USD, pričom na konci júna to bolo 2 100 USD. Agentúru SITA o tom dnes informoval vedúci oddelenia správy devízových pasív Národnej banky Slovenska (NBS) Pavol Kyjac.

Oficiálny dlh vlády a NBS medzimesačne poklesol v júli o 11 mil. USD na 2,275 mld. USD. Zadlženosť komerčného sektora pritom zaznamenala opätovný rast. Oproti júnu totiž zahraničná zadlženosť komerčných bánk a podnikov vzrástla o 589 mil. USD na 9,570 mld. USD. Dlh komerčných bánk dosahoval k 31. júnu tohto roka 3,570 mld. USD, dlh podnikov 6 mld. USD. Na stabilnej úrovni 46 mil. USD sa udržiava zahraničná zadlženosť obcí, ktorú aj naďalej tvorili dlhopisy hlavného mesta SR Bratislavy.

Celkové hrubé strednodobé a dlhodobé zahraničné pasíva predstavovali v štruktúre zahraničnej zadlženosti SR 6,908 mld. USD. Celkový krátkodobý dlh k ultimu júna dosiahol 4,983 mld. USD. Podiel krátkodobého dlhu na zahraničnom zadlžení SR tak dosiahol mierny rast na 41,91 %.

Od začiatku tohto roka vzrástla celková zahraničná zadlženosť SR o 1,995 mld. USD. Na konci minulého roka totiž dosahovala 9,896 mld. USD. Ako však vtedy upozornila NBS, reálna výška zahraničného dlhu bola podľa jej odhadu zhruba o 800 mil. USD vyššia. „K umelému zníženiu výšky zahraničného zadlženia došlo v dôsledku účtovnej operácie jednej zahraničnej banky so sídlom v SR, uskutočnenej v decembri 1997,“ oznámila vtedy slovenská centrálna banka.

V priebehu minulého roka zaznamenala celková zahraničná zadlženosť rast o 26,8 %. Ku koncu roka 1996 bola hrubá zahraničná zadlženosť SR na úrovni 7,8 mld. USD a na konci roka 1995 dosahovala približne 5,8 mld. USD. Zahraničná zadlženosť na obyvateľa predstavovala na konci roka 1996 úroveň 1 473 USD a rok predtým 1 099 USD.