Medzimesačný nárast zadlženosti sa však zmiernil, keď v priebehu júla predstavoval 125 mil. USD, v júni však hrubá zadlženosť stúpla až o 612 mil. USD. Podiel zahraničného dlhu na obyvateľa sa v júli zvýšil z júnových 1860 USD na 1884 USD. Tlačovú agentúru SITA o tom informoval Pavol Kyjac z oddelenia správy devízových pasív NBS.

Oficiálne zadlženie vlády SR a Národnej banky Slovenska (NBS) zaznamenalo oproti júnu mierny pokles o 12 mil. USD na 2,626 mld. USD. O 132 mil. USD stúpla zadlženosť komerčnej sféry (komerčných bánk a podnikateľských subjektov), ktorá bola ku koncu júla 7,379 mld. USD. Podnikateľské subjekty sa na tomto dlhu podieľajú 89,9 % (6,634 mld. USD), zvyšok tvorí zadlženosť komerčných bánk. Dlh obcí (emitované dlhopisy Bratislavy) bol ku koncu júna na úrovni 56 mil. USD a dlh vládnych agentúr 87 mil. USD.

V štruktúre celkovej hrubej zahraničnej zadlženosti SR predstavovali strednodobé a dlhodobé zahraničné pasíva 7,576 mld. USD. Celkový krátkodobý dlh predstavoval 2,572 mld. USD. Podiel celkového krátkodobého dlhu na celkovom hrubom zahraničnom dlhu SR oproti júnu 1999 klesol o 0,03 %, pričom k ultimu júla 1999 tento podiel predstavoval 25,35 %.

Celková zahraničná zadlženosť SR ku koncu júna, kedy sa po prvýkrát od januára dostala nad 10-miliardovú hranicu, predstavovala 10,023 mld. USD. K ultimu mája bola zadlženosť 9,4 mld. USD, v apríli 9,6 mld. USD, marci 9,7 mld. USD, vo februári dosiahla 9,9 mld. USD a v januári 12 mld. USD.