V prípade UPC sa hnev obrátil voči firme. Ceny za poskytovanie služieb káblovej televízie poskytli dosť dôvodov na rozčuľovanie, o dosť menej provokujú myslenie. Spoločnosť, ktorá službu poskytuje, možno naozaj použila metódu drogových dílerov a zneužila závislosť klientov. A možno je všetko úplne inak.

Firmy majú tendenciu robiť veci racionálne. K tomu patrí aj využívanie príležitostí. Predávať výrobok alebo službu pod cenu nie je rozumné a výsledkom môže byť len krach. Razantné zvýšenie poplatku za káblovú televíziu vzbudzuje podozrenie, že doteraz UPC dotovala slovenských divákov a platila im blikotajúcu rozkoš zo svojho. Príliš jednoduché je vysvetlenie, že spoločnosť to robila preto, aby získala dominanciu na trhu a potom udrela.

Postavenie na trhu získala spoločnosť aj vďaka nekompetentnosti Protimonoplného úradu SR, čo však vôbec nemusí byť dôvod na zvyšovanie cien, pravda rovnaký účinok to má aj na ich udržiavanie. Panický strach z monopolov je iba vyjadrením praktickej neschopnosti ustrážiť ich správanie. Regulácia potrebuje pravidlá, ktoré poznajú obe strany. Protimonopolný úrad sa nerozhodnutím vzdal možnosti ovplyvniť štruktúru trhu a práve preto, že nerozhodol, sa teraz môže tváriť, že má iné starosti. Pre občana je to návod ako počúvať vyhlásenia predstaviteľov protimonopolnej autority o ochrane záujmov občana a spoločnosti.

Na Slovensku pôsobí niekoľko monopolov a najmä štátne to robia celkom pohodlne. Problém sa objaví hlavne vtedy, ak sa záujmy ovládačov trhu skrížia. Poskytovateľ služieb káblovej televízie sa chystal do káblu pustiť aj internet. Stratili by tým najmä telekomunikácie, lebo drahšie ako internetové sú súvisiace telekomunikačné služby.

Silné je podozrenie, že dve monopolne, alebo takmer monopolne, pôsobiace firmy si za pešiakov v konkurenčnom boji vybrali spotrebiteľov a bez hanby ich zneužívajú. Hanba chýba aj klientom, lebo sa dajú. Keby sa vzopreli a odmietli aspoň dočasne ich služby, bolo by to celé o inom.

Zo všetkého najsmutnejšie je poznanie, že televízia sa stala životnou potrebou s charakteristikou základná. Z hystérie, ktoré prepukla po oznámení nových cien možno dedukovať, že hrozí stav núdze „elektronického“ chleba. Úrady začali konať v prospech občana. Len či naozaj?!