Vláde sa pravdepodobne nepodarí dodržať termíny, ktoré stanovila pre ukončenie privatizácie štátnych bánk (VÚB, Slovenská sporiteľňa, IRB). Uviedol to v prednáške o perspektívach bankového sektora v bratislavskom Klube ekonómov predseda predstavenstva Ľudovej banky Jozef Kollár. „V súčasnosti je už jasné, že sa nepodarí dodržať vládou stanovený termín ich privatizácie,“ uviedol Kollár, podľa ktorého však dôležitejší ako termín je kvalita privatizácie. V súvislosti s deklarovaným záujmom Erste Bank o vstup do SLSP šéf Ľudovej banky povedal, že týmto spôsobom by okamžite vznikla na slovenskom trhu obrovská konkurencia doterajším lídrom disponujúcim zahraničným kapitálom.
Vláda deklarovala začiatkom roka záujem predať dve najväčšie banky v tomto roku, IRB mala byť sprivatizovaná už v polovici tohto roka.
Niektoré malé banky, ktoré majú v akcionárskej štruktúre minoritný, resp. žiadny zahraničný kapitál, si podľa J. Kollára už uvedomili nutnosť hľadania strategického investora. Ako príklad uviedol vstup spoločnosti Dexia do Prvej komunálnej banky a Banku Slovakia či Dopravnú banku snažiace sa o spoluprácu so zahraničným partnerom. Kollár však očakáva, že z 24 bánk, ktoré v súčasnosti na slovenskom trhu pracujú, možno až štyri „neprežijú“ nasledujúcich 12 mesiacov.
Ako povedal, bankový dohľad už niekoľkokrát „zaspal“ pri riešení krízových situácií v bankách, ktoré sa dostali do problémov. Je najvyšší čas urobiť zmeny, v súčasnosti chýba odvaha zasiahnuť skôr, dodal Kollár. Kriticky zhodnotil tiež opatrenie, podľa ktorého majú fungujúce banky odviesť do Fondu ochrany vkladov mimoriadne príspevky. „Je to na míle vzdialené trhovej ekonomike,“ povedal J. Kollár. Rozhodnutie o mimoriadnych príspevkoch padlo po tom, čo centrálna banka rozhodla o vyplácaní chránených vkladov v Slovenskej kreditnej banke, fond však nedisponuje dostatkom prostriedkov.
V súvislosti s vývojom v samotnej Ľudovej banke Kollár skonštatoval, že banka sa bude naďalej snažiť zmeniť štruktúru svojich aktív v prospech zvýšenia podielu úverov. Súčasná štruktúra 30-percentného podielu úverov, rovnakého podielu cenných papierov a 20 % úložiek v iných bankách by sa do roku 2005 mala zmeniť na 50 %, 30 % a 10 %. V blízkom období očakáva tiež táto inštitúcia zmeny v akcionárskej štruktúre, keď by medzi akcionárov ĽB mali vstúpiť Francúzi. Stratégiou materskej spoločnosti Österreichische Volksbanken AG je ponechať si v akcionárskej štruktúre minimálne 50 %. V súčasnosti vlastní spolu s ďalšími štyrmi malými rakúskymi bankami 76-percentný podiel. Zvyšok vlastnia nemecké (10%), talianske banky (11 %) a individuálni akcionári (2,4 %).