Existuje niekoľko spôsobov, ako sa vyhnúť veriteľom. Vynaliezavosť nemá hranice. Majiteľ napríklad zruší spoločnosť a jej aktíva a záväzky prevedie na novú alebo už jestvujúcu firmu. Pôvodnú firmu, ktorej dlhy presiahli výšku majetku, rozdelí na niekoľko nových spoločností. Je to únik majetku bez vyrovnania s veriteľmi, prípadne akcionármi, povestné tunelovanie. Takýmto spôsobom sa „tiežpodnikateľ“ mohol až doteraz vyhnúť plateniu záväzkov.

Klasickým príkladom tunelovania a prevodov majetku do iných spoločností môže byť textilná firma Pratex Čadca, a. s. Vznikla v roku 1995 ako právny nástupca štátneho podniku Pratex. Materská spoločnosť sa o dva roky neskôr rozdrobila na Pratex, a. s., Čadca, Pratex Plus, s. r. o., Čadca a Pratex Comp, a. s., so sídlom v Trenčíne. Prevodom majetku z pôvodnej firmy do Pratexu Plus vznikla škoda pol miliardy korún. Pohľadávka veriteľov predstavovala 863 mil. Sk.

Ďalej môžeme uviesť spoločnosť Hydrostav, a. s., ktorá vznikla v roku 1992 transformáciou štátneho podniku na akciovku. Pred vyhlásením konkurzu na firmu (30. júla tohto roku) začali jej majitelia s presunom majetku. Podľa medializovaných informácií celkové záväzky Hydrostavu presiahli 1,7 mld. Sk. Viacerí sa domnievajú, že nie je možné, aby sa Hydrostav dostal do finančného kolapsu, keď od štátu dostával najlukratívnejšie zákazky. Ide napríklad aj o Vodné dielo Gabčíkovo, na ktorom sa preinvestovalo vyše 34 miliárd korún. A napriek tomu, že Hydrostav už dlhší čas nebol neschopný uhrádzať svoje záväzky, aj napriek návrhom na konkurz zo strany veriteľov súd jeho vyhlásenie odkladal. Tak vznikol časový priestor na presun rozhodujúcej časti majetku firmy do štyroch účelovo založených spoločností.

Obidve tieto firmy sú už v likvidácii, respektíve v konkurze. A veritelia čakajú, ako to dopadne. Najčastejším spôsobom prelievania peňazí je práve rozdelenie spoločnosti.

Odhadnúť, koľko firiem sa týmto spôsobom rozdelilo, nie je možné. O mnohých sa verejnosť nikdy nedozvie.

Veriteľ dostal šancu

Pri dobrovoľnom zrušení spoločnosti má podnikateľ možnosť rozhodnúť o zlúčení alebo splynutí spoločnosti s inou firmou. Prípadne ju môže rozdeliť na dve a viac spoločností.

Splynutie a zlúčenie spoločnosti sa spoločne označujú ako fúzia spoločnosti. Fúzia je zložitá právna a ekonomická operácia, pri ktorej zaniká jedna alebo viac obchodných spoločností bez procesu likvidácie ich majetku, pričom ich imanie prechádza na nástupnícku spoločnosť.

Do účinnosti novely zákona č. 462/2002 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník, platilo, že nástupnícke firmy ručili za záväzky pôvodného dlžníka len do výšky svojho čistého obchodného imania. V praxi to mohlo znamenať, že po odpočítaní dlhov pôvodného podniku bolo čisté obchodné imanie nástupcu nulové alebo dokonca až mínusové.

Novela Obchodného zákonníka, účinná od septembra tohto roka, zaviedla neveľkú, ale podstatnú zmenu do § 69 o zrušení spoločnosti bez likvidácie. Tento paragraf upravuje prípady, keď sa spoločnosť ruší preto, že má právneho nástupcu. Dnes už nástupnícka spoločnosť musí ručiť za záväzky zanikajúcej spoločnosti celým svojím majetkom. Novoznikajúce obchodné spoločnosti sú dnes povinné uhradiť všetky záväzky firmy, na ktorej základe vznikli. „V praxi to znamená , že veriteľ sa môže obrátiť na ktorúkoľvek z novovzniknutých spoločností a požadovať plnenie záväzku voči nemu,“ uvádza predkladateľ novely, poslanec NR SR Tomáš Galbavý. Splnením záväzku jednou z nich povinnosť ostatných odpadne.

Keby sa Pratex, Hydrostav a desiatky ďalších firiem delili až po účinnosti novely, ich veritelia by dnes nemuseli roniť slzy. To, samozrejme, neznamená, že podnikatelia sú „gauneri“, ktorí chcú „legálnym“ spôsobom „zhrabnúť“ peniaze. Zlučovanie, splývanie a rozdeľovanie firiem je účelové. Ale nie iba preto, aby sa majitelia vyhli veriteľom. Zväčša ide o celkom prozaický dôvod – lepšiu organizáciu práce a vyššiu prosperitu podnikov.

Ak s. r. o., tak s. r. o.

Predtým mali veritelia zaniknutých obchodných spoločností len minimálnu šancu dostať sa k svojim peniazom. Podľa T. Galbavého je cieľom predovšetkým zabrániť častému špekulatívnemu rozdeľovaniu spoločností a prelievaniu peňazí z jednej spoločnosti do druhej so zámerom uniknúť veriteľovi a vyhnúť sa plateniu záväzkov. Potreba novely vyplynula aj zo skúseností správcov konkurznej podstaty, ktorí nedokázali zabrániť úniku majetku z firmy. Novela sa vzťahuje aj na prípady spoločností rozdelených pred jej účinnosťou, platí to však len vtedy, ak účinky rozdelenia mali nastať až po nadobudnutí účinnosti novely.

Zákon nepripúšťa zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie spoločností rôznych právnych foriem. Čiže zanikajúca a nástupnícka spoločnosť musia mať rovnakú právnu formu. Podnikatelia musia preto využiť § 69 b Obchodného zákonníka o zmene právnej formy spoločnosti. Ak sa má teda uskutočniť zlúčenie alebo splynutie spoločností rôznych právnych foriem, najprv je potrebná transformácia splývajúcich alebo zlučovaných spoločností. Prirodzene, iba v prípade, ak nástupnícka spoločnosť má inú právnu formu ako zanikajúce spoločnosti. Napríklad akciovka sa môže zlúčiť len s akciovou.

Štatutárny orgán, teda právny zástupca spoločnosti, má povinnosť oznámiť zmenu právnej formy známym veriteľom spoločnosti do 30 dní od účinnosti tejto zmeny. Účinky splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia spoločnosti nastávajú dňom zápisu do obchodného registra.

Špecialisti na likvidáciu

Spoločnosť môže byť zrušená aj likvidáciou. Cieľom likvidácie je úplné uspokojenie nárokov tretích osôb. Naproti tomu konkurz je založený na myšlienke neúplného uspokojenia nárokov veriteľov.

Likvidácia spoločnosti je vzájomné vyrovnanie práv a záväzkov zrušených právnických osôb, predchádza zánik spoločnosti ako právneho subjektu. Likvidácia nie je potrebná, ak spoločnosť nemá žiaden majetok, alebo ak po skončení konkurzu spoločnosti nič neostane. Jednoducho povedané, ak je spoločnosť v totálnom mínuse, čiže predlžená, a tu zasa môžeme uviesť prípady Pratexu a Hydrostavu, dostáva sa do konkurzu. Ak by im náhodou po skončení konkurzu ostal ešte nejaký majetok, ide spoločnosť do likvidácie. V čase likvidácie musí spoločnosť k obchodnému menu používať dodatok „v likvidácii“. Ak je spoločnosť v konkurze, tiež má povinnosť používať tento dodatok. Na internetovom výpise z obchodného registra však tento dodatok ani jedna z nich nemá.

Likvidáciou firiem sa už aj na Slovensku zaoberajú rôzne súkromné firmy. Buď zadlženú spoločnosť odkúpia a zbankrotujú namiesto „nešťastníkov“, alebo za určité percentá, prípadne poplatky pomáhajú likvidovať. Majú na to špecialistov, ktorí vedia čo a ako.

Zlúčenie je postup, pri ktorom dochádza k zániku jednej alebo viacerých spoločností. Imanie zanikajúcich spoločností prechádza na inú už jestvujúcu spoločnosť. Táto sa tým stáva právnym nástupcom zanikajúcich spoločností.

Splynutie je postup, pri ktorom takisto dochádza k zániku jednej alebo viacerých spoločností. Imanie zanikajúcich spoločností prechádza na inú novozaloženú spoločnosť, ktorá sa svojím vznikom stáva právnym nástupcom zanikajúcich spoločností.

Rozdelenie spoločnosti je postup, pri ktorom dochádza k zániku spoločnosti. Imanie zanikajúcej spoločnosti prechádza na iné už jestvujúce spoločnosti, ktoré sa tým stávajú právnymi nástupcami zanikajúcej spoločnosti. Alebo na novozaložené spoločnosti, ktoré sa svojím vznikom stávajú právnymi nástupcami zanikajúcich spoločností.

Obchodné imanie je súbor obchodného majetku a záväzkov vzniknutých podnikateľovi v súvislosti s podnikaním.

Obchodný majetok je súhrn majetkových hodnôt – vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt – ktoré patria podnikateľovi a slúžia alebo sú určené na jeho podnikanie.

Čisté obchodné imanie je obchodný majetok po odpočítaní záväzkov vzniknutých podnikateľovi v súvislosti s podnikaním.